PRÍHOVOR OTCA ARCIBISKUPA MONS. BERNARDA BOBERA PRI PRÍLEŽITOSTI VYHLÁSENIA STROPKOVSKÉHO CHRÁMU ZA DIECÉZNE SANKTUÁRIUM

 

Stropkov, 14. júla 2011

Dnešný deň 14. Júl je výročným dňom posviacky vášho chrámu Tela a Krvi Pána a to už po 10. Krát. Je v ňom zaznačená nielen história farnosti a mesta, ale predovšetkým je to sväté miesto a milostivé miesto nášho Pána.

Osobité miesto má v ňom milostivý obraz Karmelskej-Škapuliarskej Panny Márie, ktorý je na odpustovom oltári z roku 1754. Autorom obrazu je košický majster Henrich Schweitzer. Rozšírená úcta k Panne Márii Bosými karmelitánmi dala základ k vydaniu pápežskej buly  pápežom Piom VI. z ro. 1784 k získaniu odpustkov a tým aj k rozkvetu mariánskych pútí, čo potvrdzujú kánonické vizitácie z 18. Storočia.

Pri farskom kostole v úzkej spolupráci s pátrom Filipom, generálnym predstaveným Rádu bosých karmelitánov bolo založené Bratstvo Preblahoslavenej Panny Márie Škapuliarskej. Zvláštnu bulu o tom vydal pápež Klement IX. 11.05.1669 a tým stropkovské Bratstvo patrí medzi prvé na Slovensku. Počas stáročí a zvlášť počas totality neutíchla láska Panny Márie na tomto mieste, ale ani ľudí, ktorí s obľubou prichádzajú k stropkovskej milostivej ikone hľadať silu pre svoju kresťanskú zrelosť.

Preto som sa rozhodol dnešným dňom povýšiť tento váš chrám na diecéznu svätyňu. Je to jej čestný titul, ale skrýva v sebe iskru rozvíjať nielen mariánsku úctu, ale predovšetkým byť ľuďmi, Božími synmi i dcérami a jednou Božou rodinou. Kde sa tomu môžeme a máme učiť, keď nie v mariánskych svätyniach, či už u nás alebo vo svete? Preto je tu ďalšia možnosť a aj ďalšie možné milosti potrebné pre obnovu života v cirkvi i spoločnosti v arcidiecéze. Tu je dôvod tohto vyhlásenia diecézneho sanktuária v Stropkove.

Tvárnosť súčasného života sa radikálne mení. Avšak je tu Kristus, ktorý je ten istý včera i dnes a naveky (Hebr 13,8). Je tu Božia láska, ktorá je stále rovnako ponúkaná všetkým ľuďom a je tu Božia matka, ktorá nám stále pripomína: „Urobte všetko čo vám povie“. Uprostred nestálostí tohto sveta môžeme prežívať stálosť Božieho prisľúbenia a Božej lásky.

Keďže je dnes výročie posvätenia tohto chrámu, zamyslime sa aj nad touto témou, lebo chrámy sú domami Boha, ale i cirkvi.

Výročný sviatok rímskych bazilík sa oslavuje v celej cirkvi ako výzva jednoty s pápežom. Aj v diecéze sa slávi posviacka katedrálneho chrámu. Košická katedrála – 6. Septembra, Spiš – 25. Október. Aj vo farnostiach kde sú konsekrované kostoly sa každoročne slávi deň posvätenia chrámu. Skutočným chrámom je sám Kristus. V ňom je plnosť Božstva. Zároveň predstavuje Cirkev – uholným kameňom na tejto stavbe je Kristus a vzácnymi kameňmi na stavbe sú veriaci.  Naše kostoly musia v nás vzbudzovať úctu – prináša sa v nich obeta neba i zeme, obeta nekonečnej hodnoty, ktorú uskutočnil Kristus na Kalvárii. Tu stretávame a prijímame Krista v Eucharistii, tu rastie Kristus v nás na spôsob sv. Pavla – „už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“.

V chrámoch pri vyznaní svojich chýb a hriechov sa nám vracia ľudská dôstojnosť Božích detí. Učíme sa vyznávať naše kresťanské Krédo, prejavujeme vieru a dôveru Bohu i zjaveným Božím pravdám a zákonom. Chrámy a teda sám Kristus ale i Cirkev nás učia navzájom sa znášať, odpúšťať, zjednocovať a spoločne sa modliť za príchod Božieho kráľovstva do nás i medzi nás.

Táto novovyhlásená svätyňa bude odo dnes pozývať všetkých, ktorých sužuje vlastná hriešnosť, nedokonalosť, stres zo zháňania sa za zbytočnosťami a bude všetkým na širokom okolí už z diaľky pripomínať, že jedine Boh dáva ľudskému životu plnosť zmyslu. Obsah novodobých chrámov obchodu, chrámov vedy či biznisu sa ani zďaleka nevyrovná tomu, čo ukrývajú svätyne živého Boha. Náš národ a naša spoločnosť potrebuje takéto pripomienky Božej lásky a zmyslu ľudského života. Poučme sa aj z minulosti. Veď predsa všetky veľké kultúry zeme zanikli, akonáhle sa peniaze stali dôležitejšie ako náboženstvo, alebo egoistické Ja sa stalo silnejšie ako spoločenstvo a rodina. Táto svätyňa nám bude ešte hlasnejšie pripomínať: Láska na spôsob Božej lásky je kľúčom k vydarenému životu, je kľúčom k pokoju v srdci, v manželstve, v rodine i v spoločnosti a medzi národmi! Človek potrebuje okamihy a miesta vnútorného návratu a Božej blízkosti. Kto sa tu naplní pokojom a istotou, ten sa stane istotou – a tou pomyselnou „matkou“ pre iných.

Mária a táto jej svätyňa sú pre nás istotou, že nestratíme z očí cieľ života a cestu, ktorá k tomuto vznešenému cieľu vedie. Na spôsobe života našej Nebeskej Matky Márie vidíme cieľ nášho života. Na jej zodpovednom prístupe k životu vidíme aj cestu, ktorou môžeme tento cieľ dosiahnuť. Ona nás sama vedie a učí ako milovať, veriť, načúvať Bohu, bezpodmienečne mu dôverovať, spoľahnúť sa na Jeho sprevádzanie i ako nájsť istotu jedine v jej Synovi Ježišovi Kristovi.

AMEN