Milý pán dekan, drahí bratia v kňazskej a diakonskej službe, ctihodné rehoľné sestry, predstavitelia verejnej správy a miestnej samosprávy, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Zídení na dnešnej slávnosti posvätenia tohto nového kostola sa chceme navzájom povzbudiť a upevniť v našej viere. Sami dobre vieme, že zachovať si vieru v dnešnom svete je čím ďalej, tým ťažšie. Ako je dobre na duši keď nám niekto daruje slová povzbudenia. Na ceste viery totiž nikdy nemôžeme kráčať izolovane, ďaleko od druhých ľudí. Navzájom sa potrebujeme aj v duchovnom živote. Veď aj samotná predstava večnosti sa nezaobíde bez myšlienky na milované osoby, najbližších ľudí a priateľov. Chceme sa zachrániť všetci. Preto nám v tejto snahe o spásu najviac ubližuje pohŕdanie a výsmech zo strany tých najbližších.

Keď Noe začal stavať archu na záchranu celej svojej rodiny a zároveň aj zvierat z každého druhu, všetci sa mu smiali. Aj jeho príbuzní. Na vtedajšie pomery to bola príliš veľká loď. Boli to príliš veľké výdavky, ďaleko od morského pobrežia. Bol to odvážny plán, ale zároveň aj prejav totálnej odovzdanosti a dôvery Bohu, ktorý ho oslovil a kázal mu stavať. V pravý čas koráb dokončil a voda začala stúpať. Zachránil sa, lebo aj napriek výsmechu okolia, naplnil Boží plán a zachoval si vieru.

Vždy keď prechádzam týmto sídliskom, pri pohľade na váš nový kostol vo mne rezonujú tieto myšlienky, pretože váš kostol vyzerá ako Noemova archa. Vskutku, je to loďka Ježiša Krista, znázorňuje samotnú Cirkev – archu Novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Váš nový kostol zvonku vyzerá ako loďka, a podobá sa loďke, akú môžeme vidieť na logu znázorňujúcom symboly blížiaceho sa Roka viery. S krížom vztýčeným vo svojom strede je symbolom záchrany vo vodách potopy tohto sveta.

O čo viac sa radosťou naplní duša veriaceho človeka, čo vstúpi do vnútra tohto kostola, pretože na čelnej stene, blízko Bohostánku tu môže nájsť najkrajší symbol záchrany v osobe milosrdného Ježiša Krista. Božie milosrdenstvo, ktorému dnes zasväcujete tento nový kostol, vás – i vaše deti – bude denno denne vymaňovať z moci diabla a pripravovať vás na radostné stretnutie vo večnosti.

Keď sa Božej služobnici sestre Faustíne v lúčoch svetiel ukázal Ježiš, nabádal ju k tomu, aby sa svet zasvätil Jeho Milosrdenstvu. Otvorený Ježišov bok a z neho prúdiaca milosť v podobe lúčov je obrazom Boha otvoreného pre naše hriechy a slabosti. Mali by sme ho vnímať ako záchranný koráb. Misericordia divina – Božie milosrdenstvo je tým skutočným prameňom pokoja a živej nádeje v lepšiu budúcnosť. Urobili ste veľmi dobre, že ste sa rozhodli dať vášmu novému kostolu práve tento titul Božieho milosrdenstva. Ono nás vytrháva z egoizmu, ktorý sa v dnešných časoch stáva asi najväčším pokušením.

Je preto potrebné rozhodnúť sa a nastúpiť do tejto loďky Božieho milosrdenstva, prichádzať sem na toto Bohu zasvätené miesto. Dnešný deň je dňom veľkej radosti ako to spomína prorok Nehemiáš: Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte … radosť v Pánovi je vaša sila. (Neh 8, 9-11).

A z tejto vďačnosti a z Božej blízkosti i pôsobenia Ducha Svätého rastie živé kresťanské spoločenstvo. To je to podstatné aj na tomto novom chráme. Združuje ľudí.

Vy ste tento kostol začali stavať ako výraz hlbokej viery v Ježiša Krista. On je pevným základným kameňom, o ktorom hovorí sv. Peter v prvom liste (1Pt 2,4-9): Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu. Kristus je teda základ, príčina i cieľ tejto stavby.

Vo viere v Božieho Syna sa veriaci ľudia vždy znova a znova rozhodnú budovať archy záchrany, aj napriek dnes už bežnému výsmechu a neprajnosti okolia. Dôvod je jasný – vyznanie, ktoré vyslovil sv. Peter v Cézarey Filipovej: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha! Toto vyznanie je pevným základom našej kresťanskej viery. Na tomto Petrovom vyznaní Ježiš postavil svoju Cirkev. Koľkokrát sme vo svojom živote prišli na to, že Boh je jediným pevným bodom a jedinou istotou v našom živote. Preto máme chuť zvolať: Pri Tebe Ježišu je prameň života a v Tvojom svetle uvidíme svetlo!

Naša kresťanská viera presahuje ľudskú skúsenosť a má pôvod v Božej iniciatíve. Ona zjavuje človekovi tajomstvo Kristovej osoby v hĺbke, a pozýva nás zúčastniť sa na rovnakom Božskom živote. Viera nie je iba informáciou o Ježišovi Kristovi, ale buduje vzťah k nemu, ktorým veriaci človek priľne k osobe Krista so svojou inteligenciou, vôľou i citmi. Viera a nasledovanie Krista sú totiž v úzkom vzťahu. Tento vzťah sa musí upevňovať, rásť, musí sa stávať zrelším. Apoštolov to stálo dosť veľa, museli si korigovať postoje, názory, museli kráčať po tejto ceste až k utrpeniu majstra, až k stretnutiu sa so vzkrieseným Pánom. Tam sa im oči otvorili, ale i srdce k plnej skutočnej viere.

Dnes by sme si i my mali vykonať nielen test na porovnanie sa s apoštolmi a ľuďmi tej doby, ale na otázku: „Za koho ma pokladáte vy?“, mali by sme odpovedať: „Pane Ježišu, priznávam a vyznávam, že si Boží Syn, že si dal svoj život za mňa. Chcem ťa verne nasledovať. Zverujem ti svoj život, lebo ti dôverujem. Buď mi silou, ktorá ma podopiera a buď mi radosťou, ktorá nech ma neopúšťa.“

Dnes sme počuli z úst Pána Ježiša slovo aj o Cirkvi: „Ty si Peter, skala a na tejto skale postavím svoju cirkev.“ Ježiš buduje Cirkev, svoju rodinu, rodinu Božích detí na skale, na Petrovej viere, ktorý vyznáva Kristovo Božstvo. Kristova rodina, Cirkev, sa nemôže porovnávať s nejakou inštitúciou. Ona je úzko spojená, zjednotená s Bohom. Nie je možné oddeliť Krista od Cirkvi, ako nie je možné oddeliť hlavu od tela. Cirkev nežije sama zo seba, ale z Pána Ježiša. On je uprostred nej, on nám dáva život, potrebnú silu.

Kristus je teda centrom, srdcom Cirkvi, teda keď sme jeho rodinou, on je a má byť vo mne. Kristus medzi nami a v nás. Nasledovať Krista, kráčať za ním, znamená kráčať v spoločenstve s ním, v spoločenstve Cirkvi. Ísť na vlastnú  päsť, individualisticky, znamená riskovať, že skutočného Krista nestretnem, alebo budem sledovať falošný obraz.

Preto dnes, keď si tu v tomto vašom chráme uvedomujeme, že sme Kristovou rodinou, uvedomujeme si zároveň, že sa vzájomne potrebujeme. Na jednej strane potrebujeme podporu viery od ostatných a na druhej strane tí druhí potrebujú moje svedectvo. Preto sa vzájomne nielen podporujeme, ale milujeme. Základom rastu k pevnej a úprimnej viere v Krista je vaše začlenenie sa do farnosti, alebo komunít, potom nedeľná účasť na sv. omši, časté zastavenie sa pri spytovaní svedomia a sviatosti zmierenia, modlitba ako i premýšľanie nad Božím slovom, lectio divina.

A v závere, nenechajme si Krista len pre seba. My máme misijné poslanie, ísť do sveta a vo svete odovzdajme im radosť našej viery. Chcem vám toto popriať a modlím sa za vás a za váš príspevok viery, ktorý tomuto svetu v prichádzajúcom Roku viery poskytnete aj v podobe tohto nového kostola.

 

Dnes si spoločne spomíname na každú jednu osobu, ktorá napomohla radosti čo je v nás. Na začiatku tohto diela už pri zrode farnosti v roku 1994 to bol váš prvý farár Stanislav Lipka, neskôr pán farár Andrej Ferko a dnes stavbu tohto kostola šťastne zvŕšil terajší farár a dekan Peter Novák. Vďačne myslím aj na všetkých bývalých i terajších kurátorov a členov Farskej rady, chcem ďalej spomenúť štedrých veriacich, nápomocných predstaviteľov samosprávy obecného úradu a samozrejme aj vykonávateľov tohto diela – architekta, stavbyvedúceho, nápomocné stavebné firmy a ochotných farníkov a brigádnikov. Nechcem opomenúť ani jedného z tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom postupne darovali tejto stavbe dnešnú podobu.

Chcel by som osobitne vyzdvihnúť vašu obetavosť a štedrosť, taktiež aj trpezlivosť a veľkú angažovanosť, s ktorou ste roky slávili sv. omše či už v priestoroch škôl, v Kláštore sestier karmelitánok a najnovšie aj na fare. Kostol ste stavali skoro 13 rokov od roku 1999. Je to vždy málo v porovnaní s Jeruzalemským chrámom, ktorý stavali 46 rokov. Po dlhšom očakávaní ste dnes prekročili ten pomyselný Jordán a vošli ste do zasľúbenej zeme – do domu Pánovho. O to viac sa dnes tešte z toho, že máte dôstojný Boží chrám, vyhovujúci požiadavkám doby, postavený uprostred vašich príbytkov.

Nech je teda tento nový kostol pre všetkých vás zo Sídliska KVP i z celej tejto vašej farnosti akýmsi mementom v čase života, ktorý vám Boh osobitne dopraje a nech je na tomto mieste zjavné, že sa tu spája nebo so zemou, človek s Bohom a časnosť s večnosťou. S Božím milosrdenstvom vaše sídlisko prežije a iba v spojení s Kristom ho čaká záchrana a pekná budúcnosť. Prajem vám preto, aby všetkých vás, ktorí budete znova a znova prichádzať do tohto kostola Božieho milosrdenstva, zaliala rieka Božej milosti a lásky. AMEN