Karmelská Panna Mária

Stropkov 13. júla 2014

 

Milý pán dekan, bratia kňazi, rehoľné sestry, drahí Stropkovčania – milí mariánski ctitelia a pútnici!

Každý rok o tomto čase vytvárate početné spoločenstvo modlitby okolo milostivého obrazu Škapuliarskej Panny Márie tu v Stropkove. Vaša svätyňa sa raz a navždy stala výsostným miestom, kde sa s pomocou Božej milosti vyhráva veľký zápas. Nie je to ani kultúrne, ani športové podujatie – tu sa neodohrávajú zápasy majstrovstiev sveta vo futbale. A predsa sa tu jedná o ťažký a dôležitý súboj. V modlitbe spolu s Máriou pri slávení Eucharistie sme aj dnes prišli sem, aby sme čerpali silu v neustále trvajúcom a rozhodujúcom zápase o naše ľudské duše a srdcia, o pravé hodnoty, o naše rodiny a deti.

Tento boj o našu vôľu, slobodu, záujem, vieru a vôbec o náš život, sa zvádza už od chvíle keď sme začali používať vlastný rozum. Koľkí mocní tohto sveta sa nás snažili presvedčiť a dokázať nám už v školských laviciach, že Boh neexistuje a že Cirkev je spolkom bludárov, delikventov a spiatočníkov? Skutočne, koľko argumentov bolo spísaných a zozbieraných iba kvôli tomu, aby sme odbočili z cesty viery, aby sme v konečnom dôsledku prestali putovať na sväté miesta – na duchovné hory stretnutia s Bohom!?

Čo majú proti Bohu tí, ktorí ho nemilujú a nehľadajú? Čo im prekáža na spôsobe a štýle nášho života? Je to azda naša snaha o vernosť Bohu – jeho zákonom a princípom?! Zrejme toto prekáža dnešnému štýlu života, keď sa bohom stávajú peniaze, hrdlo a brucho, a keď sa vyzdvihuje vlastné právo na nezmysel.

Stropkovské sanktuárium symbolizuje skutočnú horu Karmel, kde sa odohral veľký boj – boj medzi dobrom a zlom – medzi pravým Bohom Izraela a falošnými bohmi, modlami pôžitku a egoizmu – najväčšími pokušeniami diabla. Počúvali sme o tom v dnešnom prvom čítaní (1Kr 18, 20-39). Prorok Eliáš na vrchu Karmel zhromaždil všetkých Izraelitov, aby sa na vlastné oči prišli presvedčiť o tom, ktorý Boh je živý a skutočný. Dal postaviť dva oltáre – jeden Jahvemu – Bohu Izraela a druhý Bálovi – falošnému bohu, ktorému ľudia prinášali i obete vlastných detí. Išlo o to, ktorý z tých dvoch spáli ohňom z neba obetu na pripravenom oltári. Boh Izraela sa v tomto súboji ukázal ako živý a pravý Boh a všetok Izrael sa mu na tom mieste nanovo odovzdal a zasvätil.

Na hore Karmel sa obnovila viera Izraela v jedného Boha a jeho prikázania. Národ sa tam zjednotil v jednej viere. Na Karmeli v Stropkove sa dvíha vôňa najčistejšej obety a upevňuje sa tu viera v Boha v jednote s celou Cirkvou. Cez Máriu sa tu dostávame bližšie ku Kristovi. Vďaka jej príkladu a orodovaniu sa posilňujeme v odovzdanosti voči Bohu a v dôvere voči celej Cirkvi. Veď ona je Božou i našou Nebeskou Matkou, ona je Matkou Cirkvi!

Panna Mária zostala vždy verná svojmu Bohu. On bol Pánom jej duše, jej srdce zaplesalo od radosti, keď sa v nej počal Boží Syn. A od svojho Boha neodbočila ani vtedy, keď ju ranila sila utrpenia pod Synovým krížom. I v radosti, i v bolesti žila v jednote s Bohom a nezapochybovala o význame i sile jeho slov a prisľúbení. Preto Ježiš hovorí a vyhlasuje, že každý kto zachová a plní slová a vôľu Nebeského Otca, stane sa jeho matkou, bratom i sestrou (Mt 12, 46-50). Vernosť jeho slovu a vôli upevňuje príbuzenstvo a radosť v jeho veľkej duchovnej rodine.

Vo vzťahu medzi Bohom a človekom je istá jedna vec: Boh má pre každého človeka uistenie a prisľúbenie. Aj pre nás! A totiž, že život v jednote s ním nám osoží a že nás privedie k osláveniu a večnosti. Máme však slobodu výberu: Vyber si dobro, alebo zlo! Vyber si život, alebo smrť! (Dt 30, 15) – V tento deň kladiem pred teba život a prosperitu, a na druhej strane zánik a smrť. Toto boli Božie slová pre vyvolený národ.

Drahí bratia a sestry! Vybrať si život, znamená prijať zodpovednosť a istý záväzok. Život bez viazanosti a bez záväzkov nevedie nikam. Naši mladí si to tak málo uvedomujú. Možno je to i preto, lebo sa boja, aby nedopadli ako ich rodičia, ktorí sa rozišli a nedokázali vydržať vo vzájomnej vernosti. Výhovorkou sú často argumenty, že dnes je taký svet a že už neplatia staré pravidlá. Božia pravda však platí naďalej, nikto ju nezmenil a tá hovorí o tom, že vernosť a postoj obety je jedinou cestou k životu a prosperite.

Vernosť v rodinách sa upevňuje vernosťou voči Bohu. Plačeme nad tým, ako sa nám ničia naše vzťahy v rodinách a potom, ako málo detí prichádza na náš slovenský svet. Prehrávame a pomaly sa strácame nielen v Európe, ale hlavne v tom ťažkom boji o naše duše a srdcia. Vo svete a v našej spoločnosti sa strhol tento ťažký boj a my sme často zmätení a zrazu nevieme, na ktorý oltár máme položiť obetu svojho života. Je pred nami zásadná voľba a my si volíme to, čo je jednoduchšie – nechce sa nám ísť k Bohu. Ideme skôr k oltáru dnešného štýlu života, lebo všetci naši priatelia tam idú, lebo všetci tam skladajú svoju čiastku.

Viac ako rodinu, hodnoty života, vernosť, statočnosť, poctivosť, obetavosť a skromnosť – si radšej volíme kultúru smrti, potraty, promiskuitu, neviazanosť, klamstvo a sebectvo. A takto sa pomaly stávame otrokmi falošných bôžikov dnešnej doby. Nepočúvame proroka Eliáša, ani iných prorokov, odmietame všetko čo zaváňa autoritou, kritizujme a spochybňujme účinnosť a platnosť Božích zákonov. Akoby sme prestali používať zdravý rozum. Neveríme Bohu a pritom sme schopní uveriť všetkému čo ponúkajú médiá, ktoré sa pomaly a isto stali dokonalými nástrojmi tendenčnej manipulácie! Kto nás to ovláda? Stal sa snáď niekto iný pánom našej duše?

 Ja som kapitánom mojej duše! – týmto zvolaním sa končí text, ktorý napísal Nelson Mandela, bojovník proti rasizmu a neskorší prezident Juhoafrickej republiky. Toto vyznanie a zároveň výkrik napísal počas 30-ročného zajatia na ostrove Robben Island:

Ja som kapitánom vlastnej duše! Môžete ma zavrieť do cely, môžete ma nútiť k otroctvu, môžete ma neprávom označiť za teroristu, môžete ma ponižovať a kvôli farbe mojej kože môžete popierať moju dôstojnosť, ale nemôžete sa stať kapitánmi mojej duše! Nedopustím to! Ja som kapitánom mojej duše!

Drahí mariánski ctitelia! Toto boli slová bojovníka za ľudskú dôstojnosť, za pravdu o človeku a za spravodlivosť pre všetkých bez ohľadu na farbu pleti. Vyslovil ich na adresu svojich prenasledovateľov a odporcov. Jeho svedomie a zdravý rozum mu nedovolili ostať ticho, keď sa porušovali ľudské práva. Dnes by sa za tieto ľudské práva pre všetky ľudské bytosti, chceli skryť tí, ktorí si z ľudských práv urobili podklad pre svoje nezmyselné nároky. Rozbehol sa veľký boj, kde na jednej strane stojí Boží princíp vpísaný do ľudského srdca a na strane druhej svojvôľa a egoizmus bez zodpovednosti.

Tu vidíme, že každá doba má svoje špecifické problémy, ťažké chvíle, prenasledovania a boje či zápasy kvôli pravde o človeku i kvôli viere. Je to neustály zápas o dušu človeka. Tie súčasné zápasy o duše sú však veľmi sofistikované, zaobalené polopravdami, prikryté rúškom osobných práv a chorých nárokov. No ešte viac ako hrozby, intrigy a deštruktívna logika ideológie rodovej rovnosti, nám všetkým dnes škodí život bez Boha. Tam kde niet Boha, tam sa prihlási k slovu ideológia a tá sa bude chcieť stať bohom, bude predpisovať a vnucovať nový štýl života. Niekto iný sa stane pánom našich duší.

Zostaňme verní pravému a živému Bohu, prijmime Ježiša do života a do vzťahov, milujme Cirkev a Svätého Otca, vzývajme Máriu! Staňme sa, podobne ako Eliáš, dôveryhodnými prorokmi Evanjelia v tomto svete. Nechoďme za cudzími bohmi dnešných čias! Kiežby nás Panna Mária vždy pozývala a volala na tento stropkovský Karmel, aby sme sa posilňovali a upevňovali vo viere v pravého Boha, aby sme ho lepšie poznali a milovali.

Vystupujme na túto duchovnú horu s odvahou a bez prestávky. Prosme Pannu Máriu o radu a pomoc, lebo je to naša Matka a vie čo nám osoží. Mária vie, čo to znamená odovzdať svoje srdce, svoju dušu a svoj život Bohu. Ona je vzorom úplnej vernosti Bohu. Ona nám iste pomôže urobiť to prepotrebné osobné vyznanie i prosbu: Ježišu, jedine Ty sa staň kapitánom mojej duše! Lebo iba pri Tebe je plnosť dobra, pravdy i života! AMEN