Slovenský Katolícky Kruh – 80. výročie založenia

Košice – Katedrála 21. októbra 2012

         Dôstojný pán prelát a súdny vikár, pán prepošt a členovia Kapituly kanonikov, pán predseda, podpredsedovia a členovia SKK, bratia kňazi, diakoni, seminaristi, ctihodné rehoľné sestry, drahí bratia a sestry v Kristovi!

V dobe kríz všetkého druhu sa už niekoľko desaťročí hovorí aj o kríze autority. Odmietame mať nad sebou ľudí pyšných a povýšeneckých, to je prirodzené a dá sa to pochopiť. Skôr prijímame rady a usmernenia od tých, ktorí vedia počúvať a veľakrát aj odpúšťať. Aj vo vašom zamestnaní zrejme poznáte ľudí – svojich šéfov, ktorí sa delia na podobné dve skupiny – tí, ktorí si neodpustia pripomenúť svoje postavenie a tí, ktorí majú prirodzenú autoritu bez toho, aby na ňu museli upozorňovať. Tento druhý láskyplný postoj si však vyžaduje zrelého človeka, ktorý svoje postavenie chápe skôr ako službu.

Dať niekomu inému pocítiť svoju moc a postavenie – to je jedno z najväčších pokušení dnešných čias. A poznali to aj ľudia Ježišovej doby. Dokonca ani samotní apoštoli neboli uchránení od podobných ľudských slabostí. Evanjelium dnešnej nedele predstavuje dvoch Ježišových učeníkov – Zebedejových synov, ako sa cez matkino naliehanie chcú zmocniť výhodného postavenia v Ježišovej blízkosti.

Ich Učiteľ – Ježiš – musel byť z tejto situácie veľmi smutný. Určite zosmutnel, pretože táto túžba vyšla zo sŕdc Jeho dvoch najbližších spolupracovníkov na úplnom začiatku dejín Cirkvi. Boj o miesta, pozície a kariéru vyplavil na povrch aj zmýšľanie ostatných apoštolov, keď na prosbu tých dvoch reagovali podráždene a len tak tak, že nevyvolali žiarlivostné scény. Toto musela byť tvrdá rana priamo do srdca Učiteľa, pretože sa na vlastné oči a uši presvedčil, že jeho žiaci nepochopili, o čo mu vlastne ide.

Neviete o čo žiadate! Vykríkol Ježiš. A trpezlivo im vysvetľoval, že ten, kto ho nasleduje, nebude obklopený mocou a svetskou slávou, naopak, ujde sa mu úderov okolia v hojnosti, bude vysmievaný i znevažovaný a zostane v očiach tohto sveta bezúspešným bláznom. Teda, kto vydrží v nasledovaní Ježiša, ten sa určite nedočká výstupu na rebrík slávy a kariéry. Kariérou v Ježišovej prítomnosti je totiž prvenstvo pokory a služby! Takéto nasledovanie Majstra vedie jedine ku krížu!

Každý kto chce byť prvý, nech sa stane služobníkom všetkých! Preto keď Ježiš hovorí o mocných tohto sveta, ktorí dávajú ľuďom cítiť svoju moc – ukazuje zároveň ich slabosť, pominuteľnosť a nepatrnosť pred Bohom! Poukazuje na zneužívanie moci. Jediná sila, ktorá buduje je sila služby. Preto sa aj Jeho učeníci, ktorí sú na čele ohlasovania, majú stať sluhami všetkých.

Aj my, pokrstení a veriaci kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme ohlasovali Ježiša Krista v službe a v moci lásky. S takouto misiou sme poslaní do sveta pripomínať všetkým posolstvo Evanjelia. Kto si hlboko uvedomí svoju pozíciu, ľahko príde na to, že náš život na tejto zemi je pominuteľný a že úrady a posty, ktoré sme dostali, máme vykonávať s vedomím služby – nie sebe, ale vždy iným! Vo večnosti už podobné delenia nebudú potrebné.

Tieto myšlienky o službe máme zaniesť do všetkých končín zeme – ako misionári. Tohto roku uplynulo presne 47 rokov od vydania Dekrétu Ad gentes o misionárskej činnosti Cirkvi. Druhý Vatikánsky koncil pripomenul a zdôraznil, že dnešný svet potrebuje počuť túto zvesť a vidieť svedectvo služby, aby mohol uveriť v skutočnú moc lásky Božieho syna. Dnešná misijná nedeľa nás pozýva urobiť skutok lásky a služby voči tým, ktorí toto posolstvo ešte nepoznajú. Myslí sa tu hlavne na krajiny tretieho sveta, kde sa máme podieľať na podpore misijných diel a všetkých, ktorí aj s nasadením vlastného života motivujú srdcia pre katolícku vieru. Neraz žijú a pracujú v ťažkých podmienkach a chýba im aj to najzákladnejšie a najpotrebnejšie k dôstojnému životu – voda, chlieb a vzdelanie.

Na miestach, kde pôsobí Cirkev svojimi misionárskymi aktivitami, sa buduje nielen potrebná sociálna sieť, infraštruktúra, ale vo formácii duše i ducha sa tvorí prvá inteligencia. Podobne sa deje všade kde služba a ohlasovanie Cirkvi napreduje. Kristovi misionári si totiž uvedomujú, že nie iba z chleba je človek živý!

Chcel by som dnes pripomenúť udalosť pred 80-tich rokov, keď sa Katolícka cirkev tu v našom meste pričinila o vzdelávanie a prežitie národného povedomia Slovákov, ktorí sa nachádzali vo veľmi ťažkej situácii v období po rozpade monarchie a pred Druhou svetovou vojnou. Boli to skutočné misie košických Slovákov. Slovenský katolícky kruh – ako jediná slovenská katolícka organizácia – bola založená 5. júna 1932. Aj sám biskup Jozef Čársky bol horlivým podporovateľom tohto spolku. Jeho fungovanie a činnosť dodávala Slovákom, ktorí v meste zostali aj po pričlenení Košíc do Maďarska, odvahu a nádej na prežitie. Za prvého predsedu si vtedy Slováci zvolili profesora náboženstva Tomáša Palku.

Kúpili a zariadili si aj vlastné priestory v dome na Alžbetinej ulici, stretávali sa tam mladí i starší, chceli tvoriť, vydávať knihy, šíriť vzdelanie, nacvičovali divadelné hry a držali sa pevne cyrilometodského dedičstva. Nového predsedu spolku po roku 1940, som poznal aj osobne. Bol ním Prof. ThDr. Anton Harčár – húževnatý a zanietený katolícky kňaz. Jeho činnosť sa stala tŕňom v oku mocných bývalého komunistického režimu, ktorý zastavil činnosť spolku a zhabal jeho majetok. Po obnovení činnosti SKK po roku 1989 a následnej reštitúcii majetku, prelát Harčár viedol činnosť spolku s novým nadšením.

Tento katolícky spolok reagoval svojou činnosťou na potreby doby a chce byť vnímavý aj dnes na výzvy čias. Vtedy to bol problém po násilnej maďarizácii, nejednota náboženských aktivít a odboj proti režimu. Dnes však prežívame iné ťažkosti a problémy, ktoré súvisia s osvetou viery – s prepojením spoločenského a duchovného života. Súčasné vedenie spolku na čele s Ing. Martinom Sedlákom prispieva k združovaniu a organizovaniu katolíckej inteligencie, ktorej prvým a najzákladnejším poslaním je služba Bohu a človeku. Výzviev do práce na ohlasovaní viery je v dnešnom svete viac než dosť! Je preto vždy nevyhnutné urobiť tzv. Aggiornamento – zdnešnenie, zosúčasnenie, aktualizovanie úloh. Tešiť sa z toho, že SKK v Košiciach znovu funguje, by bolo veľmi málo!

Rok viery a Jubilejný Rok sv. Cyrila a Metoda nás všetkých pozýva k ohlasovaniu Evanjelia v končinách našej vlasti a na miestach, kde nás životným nasmerovaním poslal sám Boh. Buďme preto pravými misionármi služby a lásky. Ak zastávame nejakú vedúcu pozíciu, snažme sa vždy viac a viac dokázať príslušnosť ku Kristovi a zviditeľnime jeho pohľad na moc a službu.

Drahí bratia a sestry! Ježiš nám nesľúbil žiadne posty, ani teplé miesta, prisľúbil nám večné šťastie. Prajem všetkým, tak nám, ako aj jubilujúcemu SKK, aby sme dokázali nájsť a naplniť svoju úlohu a poslanie v dnešnom svete, ktorým je predovšetkým ohlasovanie viery prvenstvom v službe! AMEN