Milý pán farár Juraj, bratia v kňazskej službe, drahí bratia a sestry v Kristovi!

V Roku svätého Cyrila a Metoda a na prahu blížiaceho sa Roka viery sme sa v túto prvú nedeľu mesiaca zišli, aby sme si pripomenuli odkaz našich vierozvestov a aby sme sa navzájom povzbudili vo viere, aby sme sa o nich o čosi častejšie opreli, lebo oni dvaja sú ako stĺpy nenarušenej, zdravej viery – tak nám ich predstavil pápež Pavol VI. Práve tu v tomto kostole na košickej Terase je cítiť, že ich misia nezostala bez odozvy, a že odovzdávanie živej kresťanskej viery pokračuje cez ich žiakov až podnes. Sv. Gorazd, váš patrón, bol priamym pokračovateľom ich diela, bol ich najdôvernejším žiakom, poznal ich povahu, starosti i radosti a vedel sa stotožniť s ich túžbami po zakorenení ľudských sŕdc v Kristovi.

Nielen sv. Gorazd, ale všetci verní žiaci solúnskych bratov sa snažili robiť to, čo videli na svojich učiteľoch. Nevideli na nich prísnosť, ani zahľadenosť do seba, ktorou často oplývajú vychovávatelia, čo radi ukazujú že niečo vedia, no nedarí sa im svojich žiakov nič naučiť. Naopak, Gorazd a jeho spoločníci išli viac do hĺbky a od Cyrila i Metoda sa naučili naplno žiť úprimný vzťah k Bohu a zachovať si vždy čisté srdce.

Žiaci odsledovali predovšetkým skutky, ktoré konali ich živé vzory. Všímali si ich postoje a rozhodnutia a s odstupom času zhodnotili aj pozitívne dôsledky ich skutkov či prínos pre celú vtedajšiu spoločnosť. Dnes je nám preto viac ako jasné, že slovo samo o sebe nestačí a že k upevňovaniu viery je potrebné aj svedectvo skutkov. To je tá najlepšia škola, ktorú môže dostať žiak od svojho učiteľa.

Práve čítania dnešnej nedele poukazujú na hroznú vec, ktorá sa však môže stať každému veriacemu človekovi. Rozpor medzi slovom a skutkom, medzi perami a srdcom. Už Mojžiš v Starom Zákone pripomína svojmu ľudu, aby sa Pánove prikázania vždy zachovávali. Apoštol Jakub vo svojom liste tiež vyzýva k uskutočňovaniu Božieho slova. A nakoniec sám Pán Ježiš v evanjeliu vystríha svojich poslucháčov i svojich učeníkov pred nábožnými skutkami, ktoré sú čisto formálne, robené zo zvyku, bez vnútorného prežívania. Symboly a úkony bez hlbšieho obsahu a bez budovania živých vzťahov sa pomaly stávajú mŕtvymi zvykmi. Preto Pán Ježiš robí výčitky farizejom, keď používa slová proroka Izaiáša: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa!

Boh vníma každého a pozná jeho srdce. Dôležité je zostať mu ako kresťan verný, verný Jeho slovám a svojmu poslaniu byť pre tento svet soľou a svetlom.

Určite by sme v prežívaní svojej viery nechceli dopadnúť ako ľudia dvojtvárni, neúprimní. Nechceli by sme, aby nás niekto označil za farizejov. Ako v príbehu z evanjelia, kde Ježiš odhaľuje ich falošnosť. Farizej nie je človekom len minulej doby, je človekom aj dnešných dní. Slovo farizej prešlo do našej reči práve z evanjelia a aj dnes označuje človeka neúprimného, falošného, jedným slovom pokrytca.

Naša katolícka viera, podobne ako v židovstve, je plná symbolov a tradícií, ktoré niekedy pokúšajú uchýliť sa k neúprimnosti. Preto sa môže ľahko stať, že si už ani neuvedomíme, kedy praktizujeme svoju vieru úprimne a kedy to už hraničí s niečím čisto automatickým. A pri dnešnom štýle života, ktorý si všíma viac obal ako obsah, to máme naozaj ťažké.

Pri letmom pohľade na vás, iste, neviem ani len vytušiť aké profesie a zamestnania v bežnom živote vykonávate, alebo ste vykonávali. No určite sa každému z vás pri akomkoľvek druhu práce z času na čas stáva, že isté úkony už robíte bez dlhého rozhodovania, uvažovania či premýšľania. A vtedy sa najčastejšie urobia veľké chyby. A v tomto automatizme sa skrýva aj veľké nebezpečenstvo pri prežívaní viery.

Uvedomovali si to aj sv. Cyril a Metod, preto svojich žiakov vyškolili tak, aby sa ich viera nezakladala len na vonkajších prejavoch, na písme, na slovách, na kráse liturgie, na speve a hudbe, na dôležitosti vlastnej cirkevnej samosprávy, ale aby sa v praxi ukázali ako muži pevnej viery, ktorú nestratia ani v najťažšom prenasledovaní, ani vo vyhnanstve. Preto títo svätí bratia zo Solúna nabádali všetkých svojich duchovných synov a dcéry k tomu, aby si vždy zachovali čisté svedomie i srdce pri všetkom čo budú robiť.

Zo Slovienskeho Života Konštantína sa dozvedáme, ako úpenlivo sa sv. Cyril modlil za našich predkov a za nás: Urob z nich znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Prosil, aby sa Božie slovo uchytilo v našich srdciach, v našich skutkoch, nie iba na perách.

Toto Božie slovo nám solúnski bratia sprostredkovali v zrozumiteľnom jazyku, priniesli nám ho čo možno najbližšie. Aj účasťou na bohoslužbách prehlbovali v našich predkoch potrebu neustáleho očisťovania srdca Božím slovom. Pri Najsvätejšej obete sv. omše sa podľa ich svedectiev najviac otvárajú oči i srdcia ľudí pre vieru. Tam sa veriaci môžu stretnúť so živým Slovom – so živým Božím Synom.

Keď som si listoval v najnovšom vydaní vášho farského buletínu, zaujala ma myšlienka, ktorou na vás apeloval pán farár, aby sa rodičia stali svojim deťom prvými učiteľmi vo viere. Deti budú robiť to, čo vidia robiť svojich rodičov. Navštevovať bohoslužby budú deti aj v zrelšom veku iba vtedy, keď uvidia aj svojich rodičov, že do kostola nejdú z donútenia, ani pre zachovanie tradičného zvyku, ale z úprimnej lásky k Bohu a ľuďom. Vzťah k modlitbe a nakoniec vzťah k Pánu Ježišovi sa u detí najviac upevňuje podľa prvého vzoru rodičov. A tak vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi platí to isté čo sa odohrávalo aj medzi učiteľmi slovanských národov a ich žiakmi.

Viera sa odovzdáva a upevňuje nielen slovom, ale i skutkami, nielen perami, ale aj srdcom, nielen symbolmi, ale predovšetkým úprimnosťou. Pre živú vieru otvárajú srdcia príklady dobrých učiteľov, ktorí majú nadovšetko radi svojich žiakov.

Akú veľkú službu v odovzdávaní a šírení viery môžete vykonať, drahí rodičia a starí rodičia, keď sa doma dokážete spoločne pomodliť, prečítať si niečo zo Svätého Písma!? Aké povzbudenie i svedectvo môžete prejaviť, keď sa vytrvalo snažíte odpovedať na otázky svojich dospievajúcich detí, ktoré sa zrazu cítia byť sebestačné, zdravé a silné v partii rovesníkov a začínajú pochybovať, na čo asi by mohli Boha ešte potrebovať!? Čo všetko môžete u svojich detí ovplyvniť dobrým slovom, svedectvom vlastnej skúsenosti s vierou v Boha, príkladom dobrého života a láskou k Cirkvi!? A aj keby sa výsledky nedostavili hneď, po rokoch sa možno vaše deti pozastavia nad otázkou: Odkiaľ čerpali moji rodičia silu a trpezlivosť v chorobe, radosť a zmysel života aj napriek trápeniam a nedostatku?

Verba movent, exempla trahunt! Slová pohýnajú, príklady priťahujú. Nestačí iba hovoriť o Bohu. Až skutky spravodlivosti, lásky, pokory a trpezlivosti dosvedčia pravdivosť a úprimnosť oných slov. Na začiatku nového školského roka, v ktorom sa paralelne bude odvíjať aj Rok našich vierozvestov a Rok viery, rozpáľme v sebe túžbu po účinnom odovzdávaní a upevňovaní katolíckej viery hlavne vo vzťahu ku generácii, ktorá raz má byť schopná prevziať po nás štafetu tejto viery. AMEN