Ružencová Panna Mária

Obišovce 7. októbra 2012

 

         Milovaní bratia kňazi, rehoľné sestry, seminárni predstavení, bohoslovci, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Keď som dnes prichádzal na toto požehnané mariánske návršie, videl som v pohybe veľa áut a veľa ľudí vystupujúcich smerom hore k našej diecéznej svätyni a k jej vzácnej perle – k Obišovskej Panne Márii. Pohli sa procesie z doliny Hornádu i Torysy, i zo sídliska Košice-Furča a putovali i naši bohoslovci. Vydali sme sa na cestu za našou Nebeskou Matkou a ona nás víta i žehná, združuje nás a spája v jednu Božiu rodinu.

Pri pohľade na jej milostivý obraz, vidíme, že ani po doputovaní k tomuto chrámu nás nenecháva stáť na mieste, ale pozýva nás vystúpiť ešte vyššie – k svojmu Synovi Ježišovi. Ona pritom spieva svoj magnificat – chválospev Bohu. Jej materinské ruky sú na obišovskom obraze tak výrazné, že sa doslova zdá akoby boli v neustálom pohybe.

Jej ľavá ruka mierne nadvihnutá na úrovni jej srdca, otočená dlaňou hore, akoby vyjadrovala slovami: Všetko to, čím som, som dostala ako Dar nesmiernej Božej milosti. Celé moje vnútro i moje srdce sa naplnilo týmto Darom!

A jej pravá ruka zdvihnutá hore, čo pozdravuje a žehná všetkých pútnikov, víta a ochraňuje všetky svoje milované deti – táto pozdvihnutá pravica poukazuje na prameň všetkej milosti a príčinu všetkých veľkých vecí v jej živote. Hore srdcia, bližšie k Ježišovi! Ukazuje na Boha gestom i pohybom svojich rúk, a pozýva aj nás vystúpiť k Nemu a zostať s Ním.

Dnes keď som sa díval na vás, drahí pútnici, videl som vo vašich rukách visieť ruženec. A aj keď na obišovskom obraze ruženec znázornený nie je, je to asi preto, že Mária vám ho už odovzdala, aby ste sa ho modlili s najväčšou úctou a zbožnosťou. Veľmi jej záleží na tom, aby sa modlitba ruženca stala nástrojom obnovy našej viery. Pri novodobých cirkevne uznaných zjaveniach Matky Božej, či už v Lurdoch, alebo vo Fatime, ju možno vidieť vždy s ružencom v rukách. Tak veľmi jej záleží na tom, aby sme túto modlitbu rozširovali všade ako modlitbu za záchranu kresťanských hodnôt.

V tajomstvách ruženca je skutočne zachytená celá naša viera. Kto drží v rukách ruženec, drží v rukách celú katolícku vieru! Uvedomovali si to aj pátri dominikáni, jezuiti i františkáni, ktorí pred tristo rokmi vyzývali okolitý ľud k obnove katolíckej viery. Ruženec bol neodmysliteľným prostriedkom tejto obnovy.

Už o niekoľko dní, najbližší štvrtok 11. októbra, Svätý Otec Benedikt XVI. vyhlási otvorenie Roka viery. Robí to ako novú výzvu k obnove viery, pretože vidí, ako aj samotná Cirkev prežíva krízu a úpadok viery. Vidíme to aj sami na sebe a na našej spoločnosti, že viera je považovaná iba za súkromnú záležitosť a je vytláčaná z verejného života. Úmyslom Svätého Otca je, aby sa veriaci snažili znovu objaviť krásu a radosť z viery, zmysel života, ktorý nezískajú ani v majetku ani v peniazoch, a aby sa nebáli priznať sa k svojej viere. Vydávať svedectvo a získavať ľudí pre túto vieru vlastným životným príkladom – toto je najvážnejšie posolstvo a prianie súčasného Nástupcu sv. Petra.

Toto pútnické miesto bude v tomto Roku viery zvlášť požehnané a vyzdvihnuté, pretože ono celým svojim bytím – práve v ruženci – poukazuje na celý obsah katolíckej viery. Ježišova osoba je v strede nášho záujmu keď prichádzame na toto miesto aj častejšie počas roka, keď sa zúčastňujeme na diecéznych fatimských sobotách. Lebo ruženec nám dáva vždy šancu pozorovať celý Ježišov život. S Máriou a s celou Cirkvou v tejto modlitbe môžeme precítiť radosť, svetlo, utrpenie a slávu Božieho Syna. Preto iba vo sväté meno Ježiš, s Máriinou pomocou skladáme všetku svoju nádej a dôveru.

V tomto Roku viery si zároveň pripomíname 10. výročie vydania apoštolského listu blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. s názvom Rosarium Virginis Mariae – Ruženec Panny Márie. Určite si to ešte pamätáte, bolo to v októbri 2002, keď bol vyhlásený aj Rok ruženca a jeho modlitba sa obohatila o päť nových takzvaných tajomstiev svetla. Ján Pavol II. vtedy vyslovil najkrajšie ružencové vyznanie a v spomínanom liste naplno vyjadril svoju lásku k tejto mariánskej modlitbe. Píše: Je to nádherná modlitba! Nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke! Ruženec je sladká reťaz, ktorá spája človeka s Bohom.

Ruženec je podľa neho modlitbou rodiny – predovšetkým za pokoj a za vieru v rodinách. A skutočne, vždy to bol prostriedok, ako si naši ľudia v rodinách po stáročia udržiavali základné pravdy viery, bez toho, aby študovali ťažké teologické traktáty. Spolu s Máriou prežívali aj vlastné tajomstvá života, ktoré im Matka Božia svojim príkladom osvetľovala. Naučila ich žiť v rodine za každých okolností, radovať sa, ale i strácať a trpieť. Vedeli ďakovať za všetko čo im Boh v živote dal, ale aj za to, čo im vzal pre ich zdokonaľovanie sa v láske.

A ako je to v našich rodinách dnes?! Pre rodičov je čoraz ťažšie sprevádzať vlastné deti v rozličných obdobiach ich života. Prehlbujú sa totiž generačné rozdiely, mladí žijú vždy rýchlejšie, nestíhame držať s nimi tempo, nie sme takí dobrí v kultúre techniky a tak sa vzdialenosť medzi generáciami stáva čoraz väčšou. No, o čo viac sa dnes žije rýchlejšie, o to viac sa žije aj povrchnejšie. Preto je toľko rodinných nešťastí a sklamaní. Nemáme čas na budovanie pravých rodinných a medziľudských vzťahov. Sme málo spolu a málo hľadáme to, čomu rozumejú všetci ľudia v každej dobe a v každej generácii – pravú ľudskosť a lásku! Tam, kde sa stráca viera, tam sa stráca aj ľudskosť, aj láska.

Aj najkrajšia láska často vyprchá, ak sa do nej dostane otázka peňazí. A tak to bolo vždy, nielen teraz v čase finančnej krízy, keď mnohí pociťujú nedostatok. Koľké rodiny sa rozpadnú práve kvôli peniazom. Najviac však zarazí lakomstvo u nás starších. Potrebujeme čoraz menej, ale o to vášnivejšie hromadíme pre svoj život, hoci ten od nás uteká. Poznám veľa ľudí, ktorí sa aj na staré kolená rozišli s rodinou i s priateľmi. Jedno na ich životnom príbehu bolo spoločné: Opustili lásku k Bohu i lásku k svojim. Stratili vieru, stratili princípy, stratili zábrany.

Modlitba je prostriedok, ktorým si vieru v rodine možno udržať. Znova sa preto začnime modliť v našich rodinách! Nemali by sme byť spokojní so svojou vierou, pokiaľ nenaučíme niekoho z rodiny modliť sa ruženec. Nie nasilu, to sa nerobí. Neustále však pozývajte svojich domácich k modlitbe, ochotne im ukážte a vysvetlite, na ktorých zrnkách ruženca sa modlia príslušné modlitby – Otče náš, Zdravas a Sláva Otcu.

Začať sa modliť v rodinách – to si hlavne od chlapov vyžaduje obrovskú dávku pokory – ukázať sa pred tvárou rodiny ako človek sklonený pred Bohom, ako človek prosiaci. Viem, že často sú to iba ženy, ktoré modlitbu ruženca držia nad vodou. Ako chlapi sme si odvykli od takýchto prejavov, pretože dlhé roky modliacich sa mužov ideologická propaganda vysmievala a znevažovala ich. Modliaci sa muž je preto najsilnejším svedectvom viery pre dnešnú dobu. Nájdite si v rodinách čas i odvahu sadnúť si k stolu, alebo na gauč obývačky a spoločne sa modlite. Ak vám táto odvaha ešte chýba, môžete začať pomaly, už v tomto mesiaci v našich kostoloch, na októbrových pobožnostiach. Vytvorte aj skupiny chlapov a nehanbite sa modliť ruženec pred všetkými. Poznám farnosti, kde sa aj chlapi modlia ruženec a funguje to.

Priveďte tam aj svoje deti. Ja si spomínam, ako sme každý večer v októbri išli do kostola na októbrovú pobožnosť. Často aj po tme. Koľko krát sme pri tejto modlitbe ako deti podriemkávali a poriadne sme ani nerozumeli tomu čo sa modlíme. Boli sme roztržití, ako všetky deti v ranom veku. Samozrejme, že ako chlapci sme aj vystrájali. Pri našom kostole v rodnej obci boli veľké lipy, ktoré práve v tom čas zhadzovali lístie. Zahrabali sme sa pod lístie a číhali sme na prvú príležitosť, kedy budeme môcť niekoho vystrašiť. Aj napriek týmto šibalstvám sa v nás vytváral pocit spolupatričnosti i akýsi zvyk spoločne sa modliť a neskôr aj hlboká potreba siahnuť po ruženci, hlavne v tých ťažších chvíľach života. Priúčajte modlitbe ruženca svoje deti!

Veľkým príkladom lásky k ružencu nám boli vždy naši kňazi. Preto prosím aj vás, duchovní otcovia farností, navštevujte už spomínané októbrové pobožnosti a predsedajte im. Spojte svoje farské rodiny v jednej modlitbe posvätného ruženca. Urobme to predovšetkým v tomto Roku viery! Ruženec – modlitba, ktorá zbližuje – nech je po Svätom Písme jedným z prvých nástrojov obnovy viery v našich rodinách.

Uvedomme si, kam až išiel Boh, aby si vzal naše hriechy a dal nám svoje nebo?! Kam ale ide naša obetavosť, vernosť a láska?! Myslime na dušu a na to, čo dávame tým svojim najbližším, ktorí vedľa nás žijú – čo im dávame do života?! Najdrahší je vždy dobrý príklad a modlitba.

Keď Cirkev i celá Európa toľko trpeli pod nájazdmi Turkov, ktorí celé stáročia ničili kultúru a hrozili zničením kresťanstva, boli oslobodené mocou ruženca, ktorý vyprosil porážku Turkov v bitke pri Lepante 1571. Vtedajší pápež Pius V. pripísal toto víťazstvo Panne Márii Ružencovej a ustanovil aj jej spomienku v cirkevnom kalendári, ktorá pripadla práve na dnešný deň. Koľko obrátení, uzdravení, požehnania, zmierenia a pokoja sa jeho prostredníctvom už dostalo aj našim rodinám?!

Už zosnulý českobudějovický biskup Josef Hlouch v diele Minútočka, ktoré venoval svojim kňazom a veriacim, napísal o ruženci nasledujúce slová: Ruženec – to je tvoja citara. Hraj na ňu anjelsky čisto, spievaj za jej sprievodu Pánovi anjelsky vrúcne! Bozkávaj kríž ruženca kajúcne s prosbou: Moja drahá citara, až mi raz Pán vezme hlas i myseľ, spievaj na mojich chladných rukách v zastúpení mojej duše!

Drahí bratia a sestry, usilujme sa žiť i umrieť s ružencom v rukách. Urobme všetko, aby Kristov obraz v našich dušiach bol ako vyzlátený obišovský obraz v tejto mariánskej svätyni: stále ozdobený, stále osvetlený, vždy ovenčený modlitbami a obklopený modliacimi sa pútnikmi.

Do rúk Matky obišovskej, ktoré sú tak výrazné na jej obraze, vložme všetko čím sme a čo máme a môžeme vykonať. Vložme tam aj svojich blízkych a celé naše rodiny. A z jej rúk očakávajme od Boha všetko potrebné pre posilu našej viery, potrebnej na naše posvätenie a spásu. AMEN