Zvestovanie Pána

Košice – seminárny kostol, 26. marca 2012

 

Milí seminárni predstavení, bratia kňazi, milí mladí priatelia,

tajomné veci človeka už od nepamäti priťahujú ako magnet. Chce ich spoznať, preniknúť do stredu tajomstva a odhaliť to znepokojujúce jadro a samotnú príčinu ich jestvovania. Tajomstvo každého človeka jednoducho vyrušuje i vyzýva zároveň. Dnešný sviatočný deň v sebe tiež nesie isté tajomstvo, no zároveň  ponúka aj jeho vysvetlenie.

Tajomstvom dnešného dňa je silný odkaz: Boh sám vstúpil do ľudského života, stal sa človekom, žije ľudský život a okúsil aj skutočnosť smrti. Boh teda najlepšie pozná ľudský život, keďže je nielen jeho príčinou, ale stáva sa zároveň aj jeho súčasťou a to už od počatia. Boh si sám zvolil takýto krehký začiatok!

Je zvláštne ako si Boh vyberá vždy to, čo je slabé, čo je kdesi na spodku, čo je skryté ľudským očiam. Rozhodol sa byť počatý v lone ženy – pod srdcom matky a aby uskutočnil svoj Plán, nevyvolil si to čo je urodzené a vznešené, ale vyberá si vždy toho, ktorým ľudia opovrhli. Boh si vyberá toho, kto nezodpovedá logike ľudskej sily. Nevyvolil si krikľúňov, ani tých, ktorí majú široké lakte, ani tých čo boli najšikovnejší, ale oslovil vždycky tých, ktorí boli pokorní a boli schopní odpovedať na Božiu výzvu. To platí v celých dejinách dialógu medzi Bohom a človekom. Izák, Gedeon, Mojžiš – to neboli ľudia, ktorí by vo svojej dobe hrali prvé husle v politike, ekonomike, alebo vo filozofii. No na druhej strane – práve títo Boží vyvolenci mali vo svojom srdci obrovský dar – ochotu i vieru!

Celý evanjeliový príbeh dnešného sviatku Zvestovania potvrdzuje silnú morálnu výzvu pre všetkých ľudí dobrej vôle. A totiž, že Boh sám si berie na seba ľudskú podobu a stáva sa človekom nie až od narodenia, ale priamo od počatia. Týmto vyzýva i nás, aby sme ľudský život vnímali v širších súvislostiach a uznali jeho celistvosť od počatia až po prirodzenú smrť a ďalej sa naň dívali v premenách dimenzie večnosti. Aby sme sa nesústredili iba na kvality života akými sú sila, zdravie či krása, ale aby sme viac vnímali jeho zmysel.

Vstupom anjela k Panne Márii sa presne definuje a označuje začiatok ľudského života nášho Spasiteľa. Nie jeho narodenie, ale práve jeho počatie je udalosťou rozhodujúceho začiatku našej spásy.

Od tejto chvíle sám Ježiš Kristus vyznačuje začiatočný bod a moment, od ktorého sa má každému ľudskému jedincovi priznať nenarušiteľná ľudská dôstojnosť. S týmto je úzko spojená aj otázka o zaobchádzaní s ľudským životom. Aké sú pravidlá, čo je ešte prípustné a kde sú hranice? Zákon o ochrane ľudských embryí medzičasom pociťuje vždy väčšiu podporu, no vieme ako rýchlo sa podobné zákony môžu meniť. A preto práve v takýchto chvíľach má etická reflexia nezastupiteľné miesto. Nedotknuteľná ľudská dôstojnosť sa preto musí vzťahovať aj na prvý moment – počatie – vznik ľudského života. Táto ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná od prvej chvíle. To je to etické minimum a predpoklad, ktorý treba zachovať v každej situácii.

Včera sme sa zhromaždili v našej katedrále a na námestí starých Košíc a pokojným Pochodom za život sme chceli aktívne napomôcť životu, ľudskej dôstojnosti a zodpovednosti za každý počatý ľudský život. Týmto pohybom zdola sa tak ozýva veľmi výrazný apel na svedomie všetkých zainteresovaných. Niektorí z našich europoslancov už prijali tieto výzvy za vlastné a pridali sa aj na európskom poli k boju za život. Médiá si celé toto úsilie akoby nevšímali, pomoci z ich strany sa tak skoro nedočkáme, no to nás neodrádza. Rozumnými argumentmi a svedectvami jednotlivcov spoločnosť postupne vyzrieva v presvedčení o neodkladnej ochrane ľudského života už od počatia.

Medicínske vedy totiž vždy nanovo potvrdzujú, že život človeka sa začína počatím. Celé dejiny ľudstvo doslova bojovalo s touto myšlienkou, nechcelo ju prijať, bolo to nepohodlné a komplikovanejšie ako odstrániť neželaný život. A aj vo vyspelých starovekých kultúrach sa stretávame s praktikami, ktoré boli proti životu. Keď sa v starovekej gréckej Sparte predčasne narodilo dieťa, ktoré bolo aj na pohľad slabé, zhodili ho z vysokého útesu, aby sa ho zbavili. Podobne sa zbavovali aj starších obyvateľov svojho Polis, ktorí už nevládali bojovať, alebo boli nevyliečiteľne chorí. Dnes to všetci odsudzujeme, pretože vieme, že každý človek, bez ohľadu na zdravotné či intelektuálne kvality, je hoden života. Povinnosťou silnejších jedincov je chrániť životy slabších a zraniteľnejších. Už prví kresťania si uvedomovali zodpovednosť za Boží dar života v počatom dieťati možno práve vďaka príbehu o zvestovaní a ako to vyjadruje jeden zo súvekých autorov: kresťania nezabíjajú nenarodené deti v živote matky.

Neúcta k životu iných bola však prítomná aj v pokresťančených oblastiach a to nielen v staroveku. Aj novoveké dejiny Európy sa majú za čo hanbiť. Sú to predovšetkým hrôzy druhej svetovej vojny, kedy nacisti uznali za menej hodných a menej cenných príslušníkov židovského národy a rozhodli sa ich zabíjať v plynových komorách na základe predpokladu, že nemajú dosť ľudskej hodnoty na to, aby žili. Vojny a genocídy novodobých dejín prezrádzajú ako rýchlo možno zabudnúť na posolstvo o Zvestovaní, ktoré chce prebudiť svedomie pri pohľade na každý ľudský život, bez ohľadu na vývojovú fázu či rasovú príslušnosť.

Človek je podľa odkazu Ježiša Krista najvyššou hodnotou sám osebe. Jeho život dnes chápeme ako integritu a jednotu rôznych dimenzií od počatia až po prirodzenú smrť. Aj najvyššia inštancia Európskej Únie – Európsky súdny dvor v Luxemburgu – v októbri minulého roka prehlásila, že život človeka skutočne začína od chvíle počatia a od tejto chvíle začiatku má aj neodškriepiteľnú ľudskú dôstojnosť. Z toho logicky vyplýva, že zničiť dieťa potratom je teda zločin proti životu už žijúceho človeka.

         Ľudský život Ježiša Krista sa započal v intenciách Jeho Otca. Bola to stratégia horčičného zrnka! To čo je malé, môže sa rozrásť do obrovských rozmerov. V zárodku sú však všetky tieto obrovské rozmery už obsiahnuté. Je na to potrebná predovšetkým Božia pomoc, pretože ľudský život zostane navždy Božím tajomstvom a darom, ale nezastupiteľná je tu aj ľudská ochota i viera. Mária, ktorá bola iba obyčajným dievčaťom nech je nám vzorom v odpovedi na Božie dary i výzvy. Zaobchádzajme s ľudským životom zodpovedne. Boh nám jasne ukázal i odhalil začiatok tohto tajomstva, ktorým je ľudský život. Sám Boží Syn sa v ničom nechcel vymykať tejto Božej stratégii a na sebe samom zadefinoval chvíľu, od ktorej si každá ľudská bytosť zaslúži ochranu i starostlivosť.

Rád by som zakončil túto našu dnešnú úvahu o tajomstve a začiatku ľudského života, veršami môjho priateľa, lekára a básnika Imricha Benického, ktorý nádherne vníma úzke prepojenie medzi začiatkom tohto Božieho tajomstva a zodpovednou odpoveďou človeka. Básnik píše:

Hlasom Tvojho dieťaťa

volá ťa Ježiš, to stále On volá.

Azda nepočuješ Boží hlas?

A keď ho počuješ, nezabudni vysloviť

FIAT – buď vôľa Tvoja!

AMEN!