POSILNIŤ ZAKORENENIE V KRISTOVI

Prežívaný Rok sv. Ondreja, patróna našej arcidiecézy, vytvoril dostatok príležitostí na viaceré reflexie, ako aj ich konkrétne uvedenie do života. My všetci, ktorých si Pán povolal k sviatostnej službe v kňazstve, sme pri slovách apoštola sv. Ondreja, ktoré adresoval rodnému bratovi Šimonovi „Našli sme Mesiáša“ (Jn 1, 41), mohli rozmýšľať o okamihu vzbudenia nášho povolania skrze inú osobu, blízku či menej známu. Možno človek, ktorý nám pomáhal odkryť v nás Pánovo volanie je už u Boha, a my sa s vďakou za neho modlíme. Radujeme sa zároveň v Pánovi, ak Boh použil niekoho z nás, aby sme zas ďalšiemu vyvolenému Pánovmu služobníkovi pomohli odhaliť duchovné povolanie a pomôcť mu aby sa zrealizovalo k dobru osobnému i Božieho ľudu. Aké to bolo veľakrát krásne v kňazskom živote, keď sme mohli postrehnúť úprimný úmysel v prosbe prichádzajúcich, ktorí prosili ako Gréci Filipa i Ondreja: „chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12, 21). Táto požiadavka zopakovaná neskôr a adresovaná apoštolovi sv. Ondrejovi, aby vydal svedectvo o Kristovi, sa už neniesla v slovnej rovine – bolo treba vydať svedectvo krvi. Vzťah k sv. Ondrejovi apoštolovi sme mohli doposiaľ rozvíjať v jemu zasvätenom Roku v našej arcidiecéze skrze dennú modlitbu k nemu samotnému, skrze Lectio divina i ďalšie ponuky či nami iniciované akcie. Treba vám i vašim veriacim poďakovať za všetko, čo ste v tomto smere vykonali. Už teraz sa tešíme na prítomnosť relikvie sv. Ondreja apoštola v našej arcidiecéze, ktorá môže byť živou výzvou k permanentnému nasledovaniu jeho príkladu vernosti Kristovi.

Najväčšie svedectvo vernosti Kristovi, vyliatie vlastnej krvi, si Boh „vypýtal“ i od ostrihomského kanonika Mareka Križina a dvoch jezuitských pátrov Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Je na mieste sa nanovo vrátiť k slovám, ktoré pri ich svätorečení v Košiciach (2.7.1995) povedal dnes už bl. Ján Pavol II.: „Traja noví svätci pochádzali z troch rozdielnych národností, ale vyznávali tú istú vieru a s jej pomocou dokázali spoločne podstúpiť smrť. Nech ich príklad oživuje dnes v ich krajanoch úsilie o vzájomné porozumenie a nech posilní zväzky priateľstva a spolupráce … Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch odvážnych svedkov evanjelia. Oni v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej postúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi. Toto ich vrcholné svedectvo svieti pred nami ako žiarivý príklad evanjeliovej dôslednosti, ktorý treba mať pred očami v ťažkých a riskantných chvíľach voľby, ktoré nechýbajú ani dnes…“. Relikvie týchto svätcov máme už dlho na im zasvätenom oltári v našej katedrále. I pohľad na ne nech vás naďalej povzbudzuje vo všetkom dobrom, čo robíte vo svojich farnostiach.

Niektorí sa nádejali, že po páde komunistickej totality, pápežove slová budú postupne strácať na aktuálnosti. Život ale dosvedčuje, ako je potrebné naďalej a neustále zotrvávať na osvedčených základoch, ktoré napomáhajú „zakoreniť“ Kristovo kňazstvo v duši vyvoleného kandidáta a s pomocou Božej milosti ho následne rozvíjať. Výzvu nanovo „sa zakoreniť“ v Kristovi si môžeme osvojiť aj my – kňazi, a to podľa odporúčania, ktoré dal Benedikt XVI. mládeži celého sveta ešte pred stretnutím s nimi v Madride v tomto roku. Príklad sv. Ondreja apoštola a sv. Košických mučeníkov je stále dostatočnou inšpiráciou pre stály rast v kňazstve v čoraz tesnejšej blízkosti pri Kristovi, ba v posilnenom zakorenení sa v Kristovi.

Svätý Otec Benedikt XVI. pri návšteve Madridu počas Svetových dní mládeže, sa rád stretol so seminaristami (20.8.2011). Pápež im v hlboko duchovnom príhovore adresoval povzbudenie k prosbe pred Pánom, ktorá sa dotýka i našich sŕdc: „Proste ho teda, aby vám dal silu napodobňovať ho v jeho láske až do krajnosti, vrátane vzdialených a hriešnikov, žeby sa s vašou pomocou obrátili a vrátili na správnu cestu. Proste ho, aby vás naučil s jednoduchosťou a obetavosťou byť nablízku chorým a chudobným. Prijmite túto výzvu bez komplexov a povrchnosti, dokonca ako významný spôsob realizácie ľudského života v obetavosti a službe, ako svedkovia Bohočloveka, ako poslovia najvyššej hodnosti ľudskej osoby a následne ako jej bezpodmieneční ochrancovia. S pomocou jeho lásky nenechajte sa zastrašiť okolím, ktoré chce vylúčiť Boha a v ktorom moc, majetok, či rozkoš sú často krát hlavnými kritériami ľudskej existencie. Možno vami budú opovrhovať, ako sa zvykne tými, ktorí poukazujú na tie najvyššie ciele, či odhaľujú bôžikov, ktorým sa dnes mnohí klaňajú. Iba vtedy sa život, hlboko zakorenený v Kristovi ukáže naozaj ako niečo nové, silno priťahujúce tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, pravdu a spravodlivosť“.

Prečo upriamujeme v tejto chvíli pozornosť do vlastných – kňazských radov? Odpoveď je ľahko postrehnuteľná. Po Roku kňazov, i v Roku sv. Ondreja apoštola, patróna našej arcidiecézy, chceme sa nechať povzbudiť ním samotným predovšetkým my kňazi, aby tak ako, znova citujúc slová Benedikta XVI. – sme my sami boli hlboko zakorenení v Kristovi, nakoľko „Iba vtedy sa život, hlboko zakorenený v Kristovi ukáže naozaj ako niečo nové, silno priťahujúce tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, pravdu a spravodlivosť“. Aby sme boli zakorenení v Kristovi podľa príkladu sv. Ondreja apoštola i sv. Košických mučeníkov, a tak nechali pôsobiť Božiu milosť v nás a nechali doznieť odkaz Svetových dní mládeže v Madride, ktoré ak povzbudili pápeža, iste povzbudia aj nás hĺbkou svojho motta.

S otvoreným srdcom môžeme pokojne prijať toto motto ako svoj najbližší program s dodatkom: nanovo – „Zakorenení a postavení na Ježišovi Kristovi, upevnení vo viere“ (porov. Kol 2, 7) – a v kňazskej službe. Keď sa pred časom prehnala Tatrami víchrica, jasne sa ukázalo, čo to znamená, ak stromy nie sú hlboko zakorenené. Tatry, ktoré priťahovali svojou krásou, dnes pôsobia na mnohých miestach desivo. Ich revitalizácia si vyžiada čas. Ešte viac to platí v živote. Rôzne skúšky časov preverili veriacich i kňazov v ich hĺbke zakorenenia v Kristovi. Dnes ďakujeme za všetky povzbudivé príklady minulosti i súčasnosti, a za tých, ktorí sa „vyvrátili“ pre slabé zakorenenie, sa modlíme. Bratia kňazi, predíďme mladých vlastným príkladom posilneného zakorenenia, aby sme ich dokázali aj uchrániť pred dobovými víchricami a nešťastiami, ako aj im ukázať krásu a zmysel štýlu života, ktorý je zakorenený v Kristovi.

Našu potrebu posilniť zakorenenie v Kristovi, môžeme v tejto chvíli rozumieť aj v ďalšom rozmere, a to v súvislosti s hlbokým zakorenením sa našich predkov v Kristovi v čase Veľkej Moravy, po príchode sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Naši predkovia prijatím posolstva Evanjelia v rodnej reči, nielen že sa zapojili do kultúrnej Európy, ale túto kultúru od tejto chvíle i spoluvytvárali. Žiaľ, proces „zakoreňovania“ nebol dlhý, nemohol vojsť viac do hĺbky v širšom rozmere, a tak aj tieto ušľachtilé ideály boli čoskoro „vyvrátené“ a požehnané úsilie vierozvestov otupené, či v niektorých oblastiach zlikvidované. Ak na budúci rok – v apríli a v máji, budú putovať našou arcidiecézou relikvie sv. Cyrila – Konštantína Filozofa, bude to znova príležitosť uvažovať o dôležitosti hĺbky duchovného života nás všetkých.

Ak chceme obstáť v súčasnej Európe, svete i víchriciach doby, máme príležitosť znova sa napojiť na hĺbku nášho zakorenenia v Cyrilometodskej tradícii, ktorú tak výrazne obohacujú príklady sv. Ondreja apoštola, sv. Košických mučeníkov, bl. Sary Salkahazyovej i mnohých ďalších, o ktorých vie Boh. Aj z ich obetavého svedectva čerpáme dnes ovocie v našej arcidiecéze. Pridajme k tomuto pokladu partikulárnej Košickej cirkvi svoje modlitby, utrpenie i obety, svoje zakorenenie v Kristovi, aby sme boli naďalej svedkami Krista pre súčasnosť i budúcnosť. Spojme sa s modlitbovou iniciatívou našich veriacich, ktorí, ako sme boli informovaní v augustovom obežníku (4/2011), chcú vytvoriť reťaz modlitieb a pôstu za nás samotných (na internete sú podrobnejšie informácie o modlitbe a pôste za kňazov od 8.9. do 17.10.2011). My kňazi máme v procese duchovnej obrody nezastupiteľné miesto a od nášho nasadenia bude veľa závisieť.

Svoju túžbu stále hlbšie sa zakoreňovať v Kristovi zverme tej, ktorú sme si dnes uctili pred sv. omšou v rámci Fatimskej soboty. Pápež Benedikt XVI. pri návšteve Fatimy v minulom roku (2010) jasne povedal, že posolstvo z Fatimy ešte nie je ukončené. Mnohých to podnietilo, aby nechali voľnosť svojej fantázii a vymýšľali, čo ešte Cirkev zatajuje pred svetom. Pápežove slová však jednoznačne hovorili o neustálej potrebe obnovy ľudského srdca, čo je celoživotné snaženie v živote jednotlivcov a výzva pre kresťanov. Táto výzva je aktuálna až do konca čias. V radosti a vzájomnej podpore naďalej kráčajme cestou pretvárania vlastných sŕdc i sŕdc tých, ktorí sú nám zverení. A to všetko dobré, čo už je v arcidiecéze, naďalej posilňujme a zveľaďujme.

Panne Márii Fatimskej zverujeme vlastnú ochotu hlbšieho zakorenenia v Kristovi, ktorá ide vždy s potrebnou túžbou permanentnej obnovy nášho srdca. K tomu nech nám dopomáhajú príhovory sv. Ondreja apoštola; svätých Cyrila a Metoda; svätých Košických mučeníkov i košičanky bl. Sary Salkahazyovej. Amen.

X Mons. Stanislav Stolárik

košický pomocný biskup

generálny vikár