Záver občianskeho roka 2011

Košice – katedrála 31. decembra 2011

 

Milí poslucháči Rádia Lumen, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Jestvuje jedno veľké, ale predsa všedné, prirodzené a každodenné tajomstvo. Všetci ľudia majú na ňom účasť, každý o ňom vie, ale len málokto sa nad ním zamýšľa. Je len málo tých, ktorí sa nad týmto tajomstvom pozastavia. Toto tajomstvo sa nazýva čas.

To, čo denne patrí k nášmu životu a nad čím sa už ani nepozastavujeme, sa ale v dnešný posledný deň roka stáva najčastejším predmetom našich úvah, pretože dnes si naplno uvedomujeme, že sme znova o rok starší.

Dnes, na konci roka azda najostrejšie narážame na tajomstvo času. Pozeráme naspäť na tých prežitých 365 dní. V spomienkach pozeráme na pekné i na tie smutné udalosti vo vzťahoch i v rodinách, narodenie dieťaťa, či strata milovanej osoby. Pri celom tomto resumé nezabudneme už tak klasicky s povzdychom dodať: Ako rýchlo plynie ten náš čas! No nezostávame stáť iba pri tomto povzdychu, ale pozeráme aj pred seba, do budúcna. Ale aj pri tomto pohľade sa vynárajú mnohé neistoty a povstávajú nové otázniky: Čo všetko máme čakať v roku, ktorý prichádza?

Tieto neistoty a otázniky nás robia hĺbavejšími. Viac ako inokedy sa dnes zamýšľame nad tým, aký zmysel má náš prežitý život, a vôbec život ako taký a ako môžeme prísť na stopu tajomstva nášho času prežívaného tu na zemi!? Aký zmysel má náš čas?

Vieme, že bez času život na tejto zemi nejestvuje. Čas je rámcom života ľudí. A robíme dobre, že rozlišujeme medzi ľudským, ohraničeným časom a Božím časom, ktorý je nekonečnou večnosťou.

Veľký teológ, biskup a cirkevný učiteľ sv. Augustín sa vo svojich Vyznaniach prihovára k Bohu ako k Pánovi času týmito slovami: Ty si ten Najvyšší a nikdy sa nemeníš! V tebe nejestvuje žiadne dnes, ktoré by sa pominulo… Tvoje roky sú jedným dnešným dňom. A aké nespočetné množstvo dní našich otcov už uplynulo v tom tvojom večnom „dnes“ a dostali od neho podobu a svoje bytie. Ty ale naveky zostávaš ten istý, a všetko to zajtrajšie a to čo príde po ňom, Ty spôsobíš vo svojom dnešnom dni a všetko včerajšie a aj to čo bolo pred ním, už si utvoril vo svojom dnešnom dni.“

Drahí bratia a sestry, práve v skúsenosti toho, že človek je pominuteľný a jeho život je krehký, ožíva v nás túžba po tom čo je nekonečné. Veriaci človek cíti, že práve ten náš ohraničený čas, ktorý rýchlo vyprší, potrebuje oporu v Bohu, aby sa nestratil v ničote.

Chceme mu preto poďakovať za čas, ktorý On strávil s nami, bol pri nás, viedol a spravoval naše cesty v tomto uplynulom roku. A môžeme povedať, že pre Cirkev na našom Slovensku a vôbec na celom svete to bol určite rok novej skúsenosti, keď sme sa nanovo presvedčili, že Boh nás neopúšťa, že je s nami.

Chceme sa Mu predovšetkým poďakovať za dôkazy jeho lásky a milosrdenstva a za nádherné nové znamenia čias, ktoré sme dostali ako povzbudenie vo viere. Vymenujem iba niektoré momenty, ktoré nás stvárňovali a nabádali k väčšej viere:

–         bol to rok, v ktorom nám Cirkev azda v najkrajší deň 1. mája ukázala vzor, ako sa aj v dnešných časoch dá žiť príkladné a príťažlivé svedectvo viery, keď beatifikovala veľkého pápeža Jána Pavla II.

–         bol to rok, v ktorom putovali relikvie sv. Cyrila po šiestich diecézach, aby sa tak nanovo pripomenul odkaz našich slovanských vierozvestov.

–         v Trnavskej arcidiecéze sa slávil jubilejný mariánsky rok k úcte Trnavskej Panny Márie pri tristom výročí zahnania morovej epidémie.

–         v Košickej arcidiecéze sme prežívali Rok apoštola sv. Ondreja, patróna, ktorého relikviu sme získali z arcidiecézy v Amalfi.

–         prišli aj smutné chvíle: v auguste sme sa rozlúčili s milovaným a dobre známym pánom biskupom Rudolfom Balážom a v novembri odišiel do večnosti aj emeritný rožňavský biskup Eduard Kojnok.

–         ako to už v živote býva, to smutné sa strieda s tým radostnejším. A radostným povzbudením bola určite inaugurácia nového diecézneho biskupa Štefana Sečku.

–         v tomto uplynulom roku sa odohralo naozaj veľa a ani sa nedá spomenúť to veľké množstvo duchovných a spoločenských podujatí, ktoré prinášali požehnanie k vzmáhaniu sa dobra v každom z nás.

 

Chcem sa preto spolu s vami poďakovať Bohu za prejavené milosti a požehnania, ktoré sme v tom odchádzajúcom roku dostali. A vďačiť chcem aj vám všetkým, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj viery, duchovného života a dobrého mena Cirkvi.

A k tomuto súhrnu poďakovaní pridávam už len prosby, priania a túžby. Prosím vás, vo svojej viere sa dívajte aj vy na svojich biskupov a kňazov cez eucharistického Krista.

Prijmite nás takých akí sme, a nechcite vidieť len nedostatky a chyby. Prepáčte nám, ak sme pre naše ľudské, ale aj kňazské nedostatky neboli vždy a dostatočne druhým Kristom. Zomknime sa pevne okolo Krista ako jedna súdržná rodina. A tak ako v závere ja budem žehnať vás, tak žehnajte aj vy všetkých, každý deň. Nevypúšťajte zo svojich úst zlo, klamstvo, ohováranie, osočovanie, vulgárne slová, odsudzovanie. Nech sú vaše ústa radšej plné pozitívnych a povzbudivých slov voči každému.

Práve v čase ekonomických neistôt, snažme sa viac rozvíjať istotu viery. Tomu učte už svoje deti, nechajte ich prísť k Ježišovi. Buďte im prvými svedkami viery svojim slovom a osobným príkladom. Nech je to cítiť cez našu modlitbu, cez kresťansky žitý deň Pánov vrátane nedeľnej sv. omše, a aj cez náš vzťah k blížnemu. uchovajte si dobrú vôľu, štedré srdce, ochotné ruky.

Chvíľa keď sa rok s rokom stretá, drahí bratia a sestry, nás necháva postáť zoči voči pominuteľnosti nášho času. No zároveň, tu v tomto momente môžeme pocítiť veľkosť večného Boha. Práve kvôli tomu, že Kristus sa stal človekom, posvätil náš pozemský čas a ten sa takto môže stať cestou k Bohu. Naša cesta do nového roka je preto cestou neustálej dôvery v Božiu pomoc. Žiaden čas pre nás už nemôže byť časom bez Boha. Aj nový rok, so všetkým čo prinesie, bude rokom Pána časov, On sám nás v ňom bude sprevádzať. A pritom sa spoliehame aj na duchovné materstvo a sprevádzanie Božej Matky Márie, ktorá nás najlepšie priúča úplnej dôvere v Božiu prozreteľnosť.

Prajem Vám preto, aby tie posledné chvíle starého roka a zároveň aj tie prvé momenty roka nového, nech ich už prežijete kdekoľvek a akokoľvek, aby boli časom prežitým v Bohu. Nech vás Boh aj naďalej každodenne požehnáva a ochraňuje! AMEN

Mons. Bernard Bober, arcibiskup