Slávnosť Narodenia Pána – omša vo dne

Košice – katedrála, 25. decembra 2011

Drahí bratia a sestry v Kristovi,

prišiel čas na ktorý sme sa všetci tešili a pripravovali. Je až skoro tajomné, ako dnešný deň pôsobí na ľudí. Akoby nejaká zvláštna sila vychádzala z Betlehema, z miesta naplnenia ľudskej túžby a prenikala do ľudských sŕdc. Tie sa pred ňou otvárajú a vpúšťajú do svojho vnútra pokoj a radosť. Človek cíti, že sa tu deje niečo veľkolepé, že to nie je obyčajné narodenie dieťaťa. Sám Boh v osobe Ježiša prišiel na svet a priniesol pokoj. Prišiel v tichosti, v maštali. V tichu, v ktorom najlepšie môžeme vstúpiť do Božieho plánu spásy. Dieťa prichádza pre každého. Prichádza ako dar, ktorý sme si my ničím nezaslúžili, možno skôr naopak. Úžasná šanca sa ponúka človekovi, ak tento dar prijme.

Do tejto atmosféry zaznieva dnešné Božie slovo trochu prekvapujúco. Asi by sme čakali príbeh o narodení malého Ježiša v maštaľke. Alebo radi by sme počuli aspoň rozprávanie o pastieroch, ktorí ako prví sa prišli pokloniť Božiemu Synovi ako to opisuje evanjelista Lukáš. Všetko to by vytváralo príjemný pocit Vianoc a veľmi výstižne by dotváralo dnešnú atmosféru. Dnes však Božie Slovo zaznieva trochu ináč. Sv. Ján v dnešnom evanjeliu hovorí: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ Aký hlboký text. Keby sme v ňom vymenili len jediný termín. Termín Slovo, za termín náhoda… všetko povstalo skrze náhodu… doslova existenčné otázky sa vynárajú a nedajú spať. A to práve na Vianoce!

Ešte prekvapivejšie sú však ďalšie slová: „Svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali...“ A ďalej pokračuje: „… svet povstal skrze neho a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali.“ Spoznať či nespoznať, prijať či neprijať – to sú kľúčové slová týchto viet a počujeme ich práve v deň, keď k nám prichádza Boh.

Boh nám dnes odkrýva svoje veľké tajomstvá. Akoby nám prostredníctvom toho, čo sme počuli, dal nahliadnuť do zákulisia a chcel prezradiť, ako to všetko naozaj je – od stvorenia sveta až po jeho príchod na tento svet. Celé dnešné Božie Slovo by sme mohli nazvať ako odhalenie sa Boha, vyjavenie jeho vnútorného života. Boh nám dnes ukazuje svoju tvár. A zvlášť narodením jeho Syna sa nám celkom prezradil.

Ľudia neradi odkrývajú svoje tajomstvá. Každý si rád chráni svoje súkromie. Často rozprávame „čo koho do toho“.

Ale Boh sa nám dnes odkrýva. On jedná ináč ako my ľudia. Prezrádza nám svoje veľké tajomstvo – tajomstvo svojho Syna, ktorý prišiel na svet a takto nám rozpráva o sebe samom. Za príjemnou idylou Vianoc, za betlehemskými jasľami a za všetkým, čo k ním patrí sa totiž nachádza skutočné tajomstvo, ktoré nám Boh dnes zjavuje. Je to akt veľkej dôvery k nám. On totiž ako prvý začal tento partnerský vzťah s nami.  Aktivita je na jeho strane. On je partner, ktorý sa nám vyznal a chce, aby sme mu tento jeho krok opätovali, aby sme jeho dôveru prijali a nadviazali kontakt práve dôverou v neho. Jeho otvorenosť však v mnohých nenašla odozvu. A tu sme pri slovách „spoznať“ a „prijať“. K svojim prišiel a svoji ho neprijali. Skrze neho povstal svet a svet ho nepoznal. Práve na týchto slovách stojí osud vianočných sviatkov.

Boh nás dnes pozýva k živému vzťahu. Ponúka nám osobný vzťah. On sám začína ako prvý a riskuje našu neochotu odpovedať mu. Znova a znova sa pokúša nadviazať dialóg s nami. Chce, aby sme pochopili jeho otvorenosť a prijali ho ako prichádzajúceho na tento svet.

Rok čo rok slávime sviatky Božieho Narodenia. Rok čo rok sa na ne pripravujeme, snažíme sa vytvoriť sviatočnú náladu, spievame či počúvame koledy, prajeme si všetko dobré, navštevujeme sa. A rok čo rok sa tento sviatočný čas končí a život pokračuje ďalej. A mnohokrát sa nič nemení, ibaže sa cítime trochu starší. A Boh stojí bokom. Svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijímajú. Boh prichádza medzi vlastných a vlastní ho nepoznávajú. On sa však nevzdáva a trpezlivo vyčkáva. Čaká na to, kedy si ho všimneme. Čaká, kedy mu dovolíme vojsť do nášho života, kedy ho oslovíme, nadviažeme s ním rozhovor. Netrpezlivo čaká, kedy sa s ním osobne porozprávame. Toto sú skutočné Vianoce – nájsť Boha ako osobného partnera, ktorý vstúpil do nášho života. Pochopiť, že nám ponúka svoju dôveru, že chce ísť s nami do ďalšieho dobrodružstva života. Toto je skutočné posolstvo Vianoc. Dnes sa Boh stáva veľmi osobným a čaká na tých, ktorí si ho všimnú.

Don Paolo Curtaz – katolícky kňaz, spomína na svoje najkrajšie Vianoce. Hovorí: Áno, doma, v rodine som prežíval nádherné Vianoce keď sme boli všetci spolu. No vtedy som ešte ani len netušil, že tie najkrajšie Vianoce ma ešte len čakajú. Ešte ako diakon totiž don Paolo slúžil v jednej farnosti v Miláne. Raz na Vianoce po polnočnej sv. omši počuli, ako niekto búcha na dvere. Bola to chudobná rodina, ktorá o niečo prosila. Jeho farár, ktorý mal dobré srdce, odbehol do kuchyne a doniesol to, čo dostali v ten deň ako dar od veriacich: kus pečeného mäsa a chlieb. Schytil to všetko a daroval to. Na veľké Paolovo počudovanie, že takto zostanú bez jedla a že sa budú musieť postiť ešte aj vo sviatočný deň, mu jeho farár odpovedal: Našimi najkrajšími Vianocami budú tie, ktoré bude prežívať tá rodina! Nám postačí, keď jej darujem aspoň trocha radosti. Toto sú Vianoce!

Drahí bratia a sestry, darovať radosť, oznamovať a ohlasovať Božiu lásku skutkami, to je náplňou týchto sviatkov. Aj v našich končinách existuje jeden pekný vianočný zvyk. V niektorých rodinách sa štedrovečerný stôl prichystá tak, že sa pripraví jedno miesto naviac, ak by náhodou prišiel nejaký nepredvídaný hosť. Týmto gestom sa prejavuje štedrosť a pohostinnosť tých, ktorí v dome bývajú. Aj keď neznámy hosť na dvere nezaklope, predsa jeho miesto je stále pripravené. Je tu však ešte iný hosť – ten najvzácnejší. Toho by sme mali pozvať, prijať ho medzi seba, spoznať ho a pripraviť mu miesto. Spoznať ho a prijať ho.

Toto sú slová ktoré používa sv. Ján v dnešnom evanjeliu a toto je posolstvo Vianoc. Boh posiela svoje večné Slovo – Ježiša Krista – a ten nás učil i liečil. Ježiš ako Božie Slovo, nikdy nikoho nepokoril, nikdy neurazil, nikdy nenadával. To Slovo bolo naopak veľmi účinné, pomáhalo meniť človeka.

Hľadajme to večné slovo Otca, spoznávajme a prijmime Ho. Nezabúdajme na toho najvzácnejšieho hosťa. On totiž nie je nepredvídaný hosť. Prijmime Ho! On je čakaný hosť a On dáva zmysel celým týmto sviatkom. AMEN!