Homília J. E. Jozefa kard. Tomka na 1. adventnú nedeľu B

(Košice, 27.11.2011)

Včera cirkevné spoločenstvo košickej arcidiecézy ukončilo „Rok sv. Ondreja“. Dnes začíname nový liturgický rok a slávime prvú adventnú nedeľu. Ako vieme, slovo advent je latinského pôvodu a znamená „príchod“. V širšom zmysle môže značiť aj prípravu a očakávanie príchodu. O aký príchod ide?

1. Je to predovšetkým príchod Božieho Syna na túto zem, keď si v Ježišovi Kristovi vzal ľudskú prirodzenosť a narodil sa v Betleheme. Dlhé storočia ľudstvo prežívalo svoj advent a čakalo na túto jedinečnú historickú udalosť. Vtelenie a narodenie Ježiša Krista má nesmierny význam pre všetkých ľudí i osobne pre každého z nás. Adventná doba nám slúži k tomu, aby sme si uvedomili, že Boh naozaj vstúpil a vstupuje nielen do histórie celého ľudstva, ale aj do našej malej histórie, a aby sme vedeli prijať jeho dary. Relikvie sv. Ondreja, význačného apoštola a Ježišovho spoločníka nám približujú osobnosť a dielo nášho Pána a Spasiteľa. Sv. Ondrej je tu medzi vami svedkom o svojom Učiteľovi. Vzácne pozostatky, staré dve tisíc rokov, nadväzujú priamo na dobu, na osobu, na zázraky, na činy, na život, na utrpenie, na smrť ale najmä na zmŕtvychvstanie Ježiša z Nazaretu. Ondrej chodil s Ježišom, potom ohlasoval jeho náuku v Grécku a položil za neho svoj život na kríži ako mučeník, čiže martýr —doslova „svedok“.

Ondrej teda svedčí aj nám o príchode Božieho Syna na tento svet. My dobre vieme, že Ježiš sa narodil pred dvetisíc rokmi v Betleheme. Pre koľkých ľudí však ako keby ešte neprišiel, nič im nehovorí, nič im neznamená. Aj my sami potrebujeme znovu duchovne prežiť túto mimoriadnu skutočnosť, otvoriť a pripraviť si srdcia, aby sme boli schopní prijať dary Ježišovho vtelenia a narodenia. Všetkým nám treba osobne znovu prejsť cestu túžobného a niekedy ťažkého hľadania a čakania Mesiáša spolu so starozákonnými Izraelitmi a prorokmi. I nám treba volať so žalmistom slovami medzispevu: „Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár, a budeme spasení…Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť“.

I my potrebujeme spásu a záchranu. Potrebujeme posilniť svoju nádej a istotu, že nás Boh miluje a že nás zachráni. Tak ako v prvom čítaní Izraeliti, ktorí sa vrátili zo zajatia a našli jeruzalemský chrám zrúcaný, ba čo viac, rozvadení medzi sebou ocitli sa v rukách neschopných vodcov. Uprostred tohto spustošenia a pochybností, keď sa Božia moc zdala skrývať a keď záchrana bola ďaleko, vytrysklo aj zo sŕdc ľudu najprv priznanie a potom nádej aj istota: „Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!…Ty si sa hneval, a my sme hrešili. Dlho sme ti boli neverní…Všetci sme boli nečistí, sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť… A predsa, Pane, ty si náš otec! My sme hlina, ty si náš tvorca; všetci sme dielo tvojich rúk“. „Rorate caeli de super“ „Roste nebesia zhora!“

My všetci máme prežívať advent v duchu pokánia a nádeje ako prípravu na Sviatky narodenia Pána. Táto pripomienka jeho historického príchodu na svet bude tak značiť aj pre nás účasť na daroch, ktoré prinieslo betlehemské Dieťa ľudstvu: pokoj, milosť, láska a milosrdenstvo.

2. V advente si teda pripomíname príchod Syna Božieho na tento svet, ktorý sa udial pred dvetisíc rokmi a liturgia nás vedie k tomu, aby sme prežívali storočné čakanie na Spasiteľa a Vykupiteľa z hriechu, ktoré prežívalo ľudstvo. Avšak okrem tohto minulého príchodu, my sa v advente pripravujeme aj na iný, budúci príchod. Dnešné čítania, najmä evanjelium nás upozorňuje, že celý náš pozemský život je očakávaním tohto konečného príchodu Pána. A tak každý z nás prežíva aj v tomto zmysle advent ako dobu očakávania.

Sám Ježiš nás uisťuje o svojom budúcom príchode. Táto istota je pre nás nádejou, ale aj výstrahou. Pánov návrat na konci časov je istý, ale jeho hodina nie je nikomu známa a ostáva neistou. On sám sa prirovnáva k pánovi domu, ktorý sa vydal na cestu: opustil svoje bydlisko, odovzdal sluhom všetku moc, každému určil prácu. Všetkým nám prikázal bdieť a byť stále na stráži, tak ako to robí vrátnik domu, keď čaká pána a nevie, kedy príde: „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, alebo ráno“.

Bdieť, to značí čakať ho, byť na stráži, byť pripravený, byť mu verný, ešte viac: ísť mu v ústrety dobrými skutkami, ako o to prosíme v dnešnej modlitbe: „Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj nám ochotu konať dobré skutky a pomáhaj nám kráčať v ústrety Kristovi tak, aby nás pri svojom druhom príchode postavil po svojej pravici a voviedol do nebeského kráľovstva“.

3. Advent nás upozorňuje na zmysel nášho života. Niekedy sa nám naša existencia môže zdať iba každodenným klopotením, snahou aj bojom o vzdelanie, o prácu, o chlieb, o blahobyt, o zdravie, pri čom nám skúsenosť dodáva len jednu istotu, a to je hrob. Postoj kresťana k životu je oveľa svetlejší a radostnejší, lebo je otvorený do ďalekej a vyššej budúcnosti. My žijeme pre večnosť, my dokonca zomierame, aby sme cez bránu smrti prešli do večného života, my sme už začali večnú existenciu. Náš terajší život je očakávaním toho druhého príchodu Ježiša Krista na konci časov a je celkom správne opísať ho ako úlohu „kráčať v ústrety Kristovi“ v radostnej nádeji na stretnutie.

Na tejto ceste však nám nechýba pomoc a vedenie samého Ježiša Krista. On je stále s nami, aj keď neviditeľne. Sv. Pavol nás uisťuje v druhom čítaní: „Nechýba vám nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus. On vás bude posilňovať až do konca.“ V jeho rukách je celý svet a pod jeho zrakom sa odohrávajú všetky udalosti. Aj keď sa niekedy zdá, že prevláda ľudská zloba, On ostáva pánom histórie i ľudských sŕdc. „A tým, ktorí ho milujú, všetko spolupracuje k dobru“. Kristus je vždy s nami; chyba je len v tom, že my nie sme vždy s ním. On je už teraz prítomný svojou pomocou nám, ale my sme často neprítomní jemu a pri tom sa ešte žalujeme, že nás on opustil. On je už teraz s nami, i keď ho môžeme vidieť iba očami viery.

Až na konci časov sa On objaví v plnom svetle a v plnej sláve. Ale my už odteraz môžeme a máme očakávať „splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“. Celý náš život je vlastne taký advent, keď nám treba s bdelým duchom „kráčať v ústrety Kristovi“. Amen