Mons. Bernard Bober
arcibiskup-metropolita

Homília – Kňazská vysviacka, Košice: katedrála, 18. júna 2011

V roku sv. Ondreja prežívame osobitnú duchovnú radosť z ordinácie ôsmich nových kňazov pre našu Košickú arcidiecézu. Táto chvíľa je na prvom mieste spojená s vďačnosťou voči Pánu Bohu za nové povolania, za dar kňazstva. Zároveň nás vedie k tomu, aby sme svoj zrak upriamili na Ježiša Krista, Dobrého pastiera, a aby sme na chvíľu uvažovali o jeho slovách, ktoré zaznamenal evanjelista Ján.
„Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10, 11). Ježiš je predpovedaný Dobrý pastier (Ez 34), ktorého dobrota spočíva v tom, že pozná všetky svoje ovce, stará sa o nich, obetuje za nich svoj život a chce ich zhromaždiť, aby bolo jedno stádo a jeden pastier. „Neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“ (Mt 20, 28). Seba samého dáva za našu spásu. Robil to po celý svoj pozemský život, ale predovšetkým vo chvíli, keď dobrovoľne položil svoj život na kríž. Deň predtým vo večeradle ustanovil Eucharistiu a ministeriálne kňazstvo. Jeho slová „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19) sú dôležitým odkazom a osobitnou úlohou tým, ktorí majú pokračovať v službe prvých apoštolov.
Nielen v dávnej minulosti, ale neustále sa znova Ježiš obetuje za nás v každodennom slávení Eucharistie, v ktorom jeho obeta na kríži zostáva opravdivo neustále prítomná medzi nami. Preto je Eucharistia stredobodom kňazskej služby a tiež školou života, v ktorej sa učíme dávať svoj život druhým. A život sa nedáva iba v okamihu smrti a nedáva sa iba mučeníckou cestou. Dáva sa deň za dňom. Iba ten, kto žije pre druhých, kto sa vie obetovať a dávať seba, má šancu objaviť krásu života (porov. Benedikt XVI, homília 7.05.2006).
Obraz Ježiša Krista Dobrého pastiera má byť tým prvým inšpirujúcim obrazom, na ktorý sa kňaz zahľadí každé ráno vo vnútornom stíšení a osobnej modlitbe.
Obraz Dobrého pastiera má byť aj tým posledným obrazom v šere večernej lampy, pred ktorým hodnotíme svoj deň, konfrontujeme svoje slová, postoje a správanie, prosíme o odpustenie za nedokonalosť našej lásky a trhliny v dobrote, s ktorou máme ľuďom pomáhať na ceste k Bohu. K tomu vždy pridajme vďačnosť za to, že spolu s našimi veriacimi aj my kňazi „sme jeho ľud a ovce z jeho stáda“ (Ž 100, 3).
Každodenný pohľad na Ježiša Krista bude nás zo dňa na deň viac a viac premieňať, spodobňovať na „Najvyššieho pastiera“, ako ho nazval apoštol Peter (1Pt 5, 4) a tým myslel, že my môžeme byť pastiermi Ježišovho stáda iba skrze neho a v dôvernom spoločenstve s ním.
Len v úzkej jednote s Kristom môžeme dospieť k svätosti. A „my nemôžeme byť spokojní s niečím iným. Ak kňaz sa neusiluje o svätosť, všetko sa rozpadá na prach. Od svätosti kňazov závisí aj evanjelizácia; a svätosť závisí od toho, nakoľko je kňaz pripodobnený Kristovi“ (kard. A. C. Llovera).
„Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10, 11).
Tieto slová sú základom celoživotného programu kňaza, ktorý realizuje neúnavným ohlasovaním Evanjelia, horlivým vysluhovaním sviatostí a pokorným vedením Božiemu ľudu k spáse. Predtým však, úplne na samom začiatku, sa od toho, kto má byť vysvätený za kňaza, očakáva odpoveď veľkodušnej lásky ku Kristovi a k Cirkvi.
Vieme, že až po slovách: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 17), Ježiš poveril apoštola Petra pastierskou úlohou. Nech obsah Petrových slov je súčasťou vašej pozitívnej odpovede na otázky, ktoré vám položím v obrade vysviacky. Totiž „kňazstvo je založené na odvahe povedať áno inej vôli“ (Benedikt XVI., homília 20.06.2010). Toto je rozhodujúci okamih vášho života, ktorý navždy zostane vtlačený do vašich sŕdc.
Neustále proste Pána, aby ste boli denne schopní, až do posledného dychu, odpovedať svojou úbohou ľudskou láskou na jeho nekonečnú božskú lásku. Byť Kristovým kňazom to je veľká milosť, dar, tajomstvo, podiel a dedičstvo! To je štedro preukázané milosrdenstvo voči nám! Lebo kňaz je druhý Kristus – Sacerdos alter Christus. „Pri ohlasovaní viery a pri vysluhovaní sviatostí hovorí a koná nielen na základe poslania Ježiša Krista ale aj za Ježiša Krista“ (porov. Benedikt XVI., Svetlo sveta, 20).
Obraz Ježiša Krista Dobrého pastiera má byť tým prvým inšpirujúcim obrazom, na ktorý sa kňaz zahľadí každé ráno vo vnútornom stíšení a osobnej modlitbe.
Obraz Dobrého pastiera má byť aj tým posledným obrazom v šere večernej lampy, pred ktorým hodnotíme svoj deň, konfrontujeme svoje slová, postoje a správanie, prosíme o odpustenie za nedokonalosť našej lásky a trhliny v dobrote, s ktorou máme ľuďom pomáhať na ceste k Bohu. K tomu vždy pridajme vďačnosť za to, že spolu s našimi veriacimi aj my kňazi „sme jeho ľud a ovce z jeho stáda“ (Ž 100, 3).
Každodenný pohľad na Ježiša Krista bude nás zo dňa na deň viac a viac premieňať, spodobňovať na „Najvyššieho pastiera“, ako ho nazval apoštol Peter (1Pt 5, 4) a tým myslel, že my môžeme byť pastiermi Ježišovho stáda iba skrze neho a v dôvernom spoločenstve s ním.
Len v úzkej jednote s Kristom môžeme dospieť k svätosti. A „my nemôžeme byť spokojní s niečím iným. Ak kňaz sa neusiluje o svätosť, všetko sa rozpadá na prach. Od svätosti kňazov závisí aj evanjelizácia; a svätosť závisí od toho, nakoľko je kňaz pripodobnený Kristovi“ (kard. A. C. Llovera).
„Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10, 11).
Tieto slová sú základom celoživotného programu kňaza, ktorý realizuje neúnavným ohlasovaním Evanjelia, horlivým vysluhovaním sviatostí a pokorným vedením Božiemu ľudu k spáse. Predtým však, úplne na samom začiatku, sa od toho, kto má byť vysvätený za kňaza, očakáva odpoveď veľkodušnej lásky ku Kristovi a k Cirkvi.
Vieme, že až po slovách: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 17), Ježiš poveril apoštola Petra pastierskou úlohou. Nech obsah Petrových slov je súčasťou vašej pozitívnej odpovede na otázky, ktoré vám položím v obrade vysviacky. Totiž „kňazstvo je založené na odvahe povedať áno inej vôli“ (Benedikt XVI., homília 20.06.2010). Toto je rozhodujúci okamih vášho života, ktorý navždy zostane vtlačený do vašich sŕdc.
Neustále proste Pána, aby ste boli denne schopní, až do posledného dychu, odpovedať svojou úbohou ľudskou láskou na jeho nekonečnú božskú lásku. Byť Kristovým kňazom to je veľká milosť, dar, tajomstvo, podiel a dedičstvo! To je štedro preukázané milosrdenstvo voči nám! Lebo kňaz je druhý Kristus – Sacerdos alter Christus. „Pri ohlasovaní viery a pri vysluhovaní sviatostí hovorí a koná nielen na základe poslania Ježiša Krista ale aj za Ježiša Krista“ (porov. Benedikt XVI., Svetlo sveta, 20).
Tu by som chcel každému z vás zopakovať slová z Knihy Jozue: „Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa! Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš“ (Joz 1, 9). Majte odvahu žiť naplno pre Ježišove ovce.

Chcel by som spomenúť ešte jednu črtu Dobrého pastiera, ktorú si môžeme všimnúť na mnohých obrazoch. Maliari ho predstavujú, ako na svojich pleciach alebo vo svojom náručí má ovečku, ktorá sa stratila, on ju našiel a privádza späť. Na jeho tvári vidíte spokojnosť a radosť.
„Kňaz má byť v pravom zmysle šťastným človekom“ píše vo svojich meditáciách o kňazskom živote Karol Rahner. A spomína známy príbeh ako pred rokmi vo Freiburgu zomierala matka kňaza. Svojmu synovi- kňazovi povedala: „Ja usnem navždy. Nebuď z toho smutný. Choď spokojne domov. Ak kňazi vyzerajú smutne, nikto neuverí tomu čo kážu“. Rahner k tomu dodal veľmi krátku osobnú poznámku: „Et factum est ita“ – A je to tak.
Pánova radosť a oheň Evanjelia uschopňujú kňaza k tomu, aby bol poslom radosti a dokázal ju priniesť všetkým, zvlášť tým, ktorí sú smutní a sklamaní“ (porov. Benedikt XVI., homília 27.04.2008).
Niekoľko slov vám, oltárni spolubratia.
Vysviacka novokňazov vyvoláva v nás spomienku na našu kňazskú vysviacku, na prvotnú horlivosť, s ktorou sme začali žiť svoje kňazstvo v jednotlivých farnostiach ale aj v našej kňazskej rodine. „Je dôležité, aby sa kňazi navzájom podopierali, nestrácali sa jeden druhému z dohľadu“ – zdôrazňuje súčasný Svätý Otec (Svetlo sveta, 48).
Starší mi iste dajú za pravdu, že kedysi sme plece pri pleci stáli na bohoslužbách, pútiach, odpustových slávnostiach. Vzájomne sme sa povzbudzovali k Sentire cum Ecclesia, aby sme cítili s Cirkvou, boli si oporou a upevňovali kňazskú jednotu. Usilujme sa aj naďalej budovať Božie spoločenstvo, nerozbíjajme ho ľudskými chybami. „Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4, 2-3). Jeden o druhom zmýšľajte podľa Ježiša Krista (porov. Rim 15, 5) a vo všetkom dôverujme Ježišovi. Vaša dôvera, úplná dôvera Ježišovi bude akoby nepriestrelnou vestou, ktorá vás bude chrániť pred zlým – ako to potvrdzuje blahoslavený Ján Pavol II.
Doterajším principálom, ale predovšetkým predstaveným kňazského seminára a vyučujúcim na teologickej fakulte, ktorí majú zodpovednosť za formáciu ku kňazskej službe, vyjadrujem ocenenie a vďačnosť.
Osobitne pozdravujem rodičov, príbuzných a priateľov našich ordinandov. Ďakujem vám za vaše doterajšie modlitby, priazeň a lásku. Aj vďaka nim dozrievalo povolanie ku kňazstvu. V knihe Svetlo sveta, som čítal ako Svätý Otec Benedikt XVI. v rozhovore s Petrom Seewaldom hovorí: „Musíme úpenlivo prosiť aj veriacich, aby svojich kňazov tiež podržali. Vidím vo farnostiach, že láska ku kňazovi rastie aj vtedy, keď síce vidno i jeho slabosti, no spoločenstvo si dá za cieľ pomôcť mu“ (str. 48).
Veľmi rád dnes napĺňam výzvu Svätého Otca a úpenlivo prosím vás, drahí bratia a sestry zo všetkých našich farností, sprevádzajte našich novokňazov a všetkých kňazov, ktorých máte, svojimi modlitbami. Nešetríte obyčajným ľudským povzbudivým slovom a podržte ich, aby obstáli v kňazskej službe. Dodajte im odvahy a pomáhajte im medzi vami rásť vo svätosti.
Drahí ordinandi:
Viktor, Jozef, Ladislav, Jozef, Peter, Miroslav, Gabriel a Peter,
vaše kňazské svätenie je situované doprostred eucharistického slávenia. Eucharistia nech je vždy pre vás stredobodom vášho života a služby. V Eucharistii Ježiš znova dáva život za svoje ovce. Celý váš kňazský život má byť práve týmto dávaním Ježišovho ale aj svojho života bratom a sestrám, ku ktorým budete poslaní.

Chcem vás uistiť za seba a za nás tu prítomných o našej modlitbe za vás, a chcem vám popriať za seba a za mojich spolubratov kňazov, aby ste boli v kňazstve spokojní a šťastní ako sme my.
Zverujem Vás pod ochranu preblahoslavenej Panny Márie, Kráľovnej kňazov.