Stavbu Kalvárie realizoval bardejovský farár Eduard Kaczvinszký. V roku 1858 zakúpila Rímskokatolícka cirkev v Bardejove na Postajku prvú časť pozemku na výstavbu Kalvárie, s ktorou sa začalo v roku 1863. Postavená bola z milodarov a na jej stavbe zdarma pracovali takmer všetci bardejovskí remeselníci a mnohí obyvatelia mesta. Ešte nedokončenú ju požehnal košický biskup Ján Perger v roku 1869. Púte sa tu konali trikrát v roku, v nedele po sviatkoch Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža (3.5. a 14.9.) a po sviatku Márie Magdalény.

Je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej arcidiecézy, a je známe veriacim katolíkom na celom Slovensku. Už v roku 1706 jágerský arcibiskup Štefan Telekessy vyznačuje toto pútnické miesto s milostivým obrazom P. Márie Škapuliarskej. O počiatkoch Bratstva Panny Márie Karmelskej v Gaboltove sa dozvedáme z kánonickej vizitácie farnosti z r. 1749. Podľa nej bolo Bratstvo založené pred 40 rokmi zásluhou vtedajšieho farára. Podľa kánonických vizitácií v druhej polovici 18.storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova. Prichádzali sem pútnici z okolitých farností a veriaci z Gaboltova putovali zas do okolitých farností. V tomto čase nešlo o veľké púte, ako je tomu dnes. Bola to skôr záležitosť Gaboltovčanov a ľudí z blízkeho okolia. Púte sa v súčastnosti konajú vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej teda po 16. júli. Do Gaboltova z tejto príležitosti prichádza mnoho pútnikov takmer z celého Slovenska, z ktorých mnohí putujú peši.

Na vrchu Kalvárie je kostolík postavený z nadácie Martina Ivanovicsa (1750 – 1773) a zo zbierok zbožných veriacich. Pred ním stoja tri kríže, stredný s obrazom ukrižovaného namaľovaný na plechu, druhé dva sú bez figúr. Okolo kostola sa nachádza 6 kaplniek (zastavení), v ktorých je zobrazené Kristovo utrpenie. Ďalšie kaplnky Kalvárie boli postavené v rokoch 1911 – 1912, keď bola vykonaná celá oprava kalvárskeho kostola a starých kaplniek. Pred kostolíkom v roku 1996 postavili nový vonkajší oltár, kde sa slúžia sv. omše a konajú rôzne mládežnícke aktivity.

Vznik kalvárie súvisel s činnosťou košických jezuitov a nimi vedeného Združenia Kristovej agónie. Vznik kalvárskej hory inicioval v roku 1734 páter Juraj Mihalóczi. Výstavba kostola sa začala v r. 1738 a trvala až do roku 1758. Kostol postavili ako blokovú dvojpodlažnú stavbu s tzv. dolným a horným kostolom, čo bolo na vtedajšie časy niečo netypické. Stál ďaleko za mestskými hradbami v lesoch a  išlo o  jeden z  prvých výraznejších kopcov Slovenského Rudohoria na okolí. V kostole sa konali dva odpusty ročne a to 3. mája a 14. septembra. Dnes Kalvária patrí do zastavanej rodinnej oblasti. Duchovnú správu zabezpečujú saleziáni.

V Malej Vieske stál už v roku 1433 murovaný kostol, ktorý bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Tento kostol sa dostal viac do pozornosti veriacich, keď bola doň v roku 1773 prevezená kópia zázračného obrazu póčskej ikony. týmto obrazom sa Malá Vieska stala postupne vyhľadávaným miestom mariánskych pútnikov z celého okolia. V 19. storočí už starý kostol kapacitne nestačil, preto dal patrón obce mesto Košice v r. 1803 postaviť na kopci v blízkosti lesa nový kostol zasvätený Panne Márii a odpustky dostal na sviatok Narodenia Panny Márie. Veľkému duchovnému povzneseniu pútnického miesta v Malej Vieske sa dostalo 29.10.1831, keď pápež Gregor XVI. udelil pútnikom, ktorí budú putovať k milostivému obrazu Panny Márie v Malej Vieske plnomocné odpustky.

S existenciou pútnického miesta v Obišovciach sa spája veľmi veľa legiend a teórií. Podľa jednej legendy sa obraz Panny Márie dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Údajne ho tam priniesli anjeli a zavesili ho na nejakom strome, kde na pamiatku tejto udalosti postavili neskôr kostol. Iná legenda hovorí, že obraz je kópiou plačúcej Madony v Klokočove. Z historických dokladov vyplýva, že mariánska úcta sa v Obišovciach začala šíriť pod vplyvom prešovských františkánov bezpečne až po roku 1769, keď kostol získal mariánske patrocínium. Zväčšenie a rozšírenie tejto úcty a pomalé vznikanie pútnického miesta nastalo pravdepodobne až niekedy po roku 1774.

Kalvária v Prešove parí k najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku. Jej začiatky sa datujú s postavením kamenného kríža v r. 1721. Spolok umierajúceho Krista, založený jezuitmi a vedený pátrom Karolom Jankovičom, sa ujal myšlienky vybudovania Kalvárie. Už 14.9.1721 predstavený jezuitov Pavol Szamaróczi posvätil prvú kaplnku Ježiša na Olivovej hore. Základný kameň dominanty Kalvárie – trojvežového barokového kostola  sv. Kríža  – bol položený 3.5.1752. Kostol bol dokončený v r. 1753 a konsekrovaný po dokončení celého komplexu Kalvárie v deň sviatku sv. Kríža – 14. septembra 1769.

V Stropkove si veriaci uctievajú milostivý obraz Panny Márie Karmelskej, ktorý je z roku 1754. Bratstvo sv. škapuliara tu bolo už v r. 1669, takže patrí medzi najstaršie na území terajšieho Slovenska. Zásluhy na uvedení bratstva do Stropkova má tamojší zemepán Žigmund Pethő, ktorý v spolupráci s generálom Bosých karmelitánov P. Filipom sa pričinil o zriadenie Bratstva Panny Márie Karmelskej pri farskom kostole. Pápež Klement IX bulou zo dňa 11.mája 1669 potvrdil toto bratstvo a opatril ho aj potrebnými odpustkami. V kánonickej vizitácii farnosti z r. 1773 sa píše o konaní odpustovej slávnosti v Stropkove z príležitosti sviatku Panny Márie Karmelskej, kde sa každý rok zhromažďujú veľké zástupy pútnikov, ktorí sem prichádzajú z celej Zemplínskej stolice, zo Šariša a tiež aj z Poľska.

Je isté že v roku 1764 vo Veľkom Šariši už jestvovalo Bratstvo Panny Márie Karmelskej. V prvej fáze jeho jestvovania – v 18. storočí – sa hlavná púť konala v deň sviatku Panny Márie Karmelskej, teda dňa 16. júla. V roku 1831 bola na žiadosť farára prenesená na najbližšiu nedeľu po tomto sviatku. Zdá sa, že  k najväčšiemu rozkvetu púti k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza na prelome 19. a 20. storočia, keď došlo nielen k vnútornej renovácii farského kostola, ale i k obnove náboženského života. Nový impulz k prehlbeniu úcty k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza po roku 1990. Odvtedy sa na týchto púťach už tradične zúčastňuje diecézny, alebo niektorý z pomocných biskupov.

Prvá informácia o existencii farnosti vo Vranove nad Topľou sa viaže na rok 1314. Titul jej prvého miestneho kostola je spojený s menom Jána Krstiteľa, až neskôr sv. Štefana. Lenže vtedy farskému kostolu ešte neprináležal prívlastok pútnický. Nepatril ani pavlínskemu kostolu, keď ho roku 1672 prevzali do svojej správy od reformovaných evanjelikov. Stalo sa to až po roku 1708, keď bol do neho prenesený obraz slziacej Panny Márie. Od 8. septembra 1708 bol chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie. Od toho dňa sa stal tento chrám vyhľadávaným mariánskym pútnickým chrámom. Od vtedy každoročne na tento sviatok 8. septembra tu prichádzali veriaci na bohatú odpustovú slávnosť. Dňa 19. júna 2008 (po 300 rokoch)  bol tento chrám povýšený na titul – bazilika minor, čo bolo slávnostne vyhlásené 6. septembra 2008.