V nedeľu 15. júna 1947 na košickom Námestí osloboditeľov biskup Jozef Čársky († 1962) zasvätil Košice a celé východné Slovensko ochrane Božského Srdca v prítomnosti gréckokatolíckeho eparchu Pavla Petra Gojdiča OSBM a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka, desiatok katolíckych kňazov a asi 140 tisíc veriacich, medzi ktorými boli aj pravoslávni, evanjelickí a kalvínski kresťania. Košický biskup počas kázne pripomenul, že motívom slávnosti je (1) poďakovanie za prežitie vojny, za doterajšiu Božiu priazeň, (2) odovzdanie sa do Božej vôle a (3) zasvätenie. Jozef Čársky vtedy v kázni prorocky povedal:

 

„Dnes je krásny slnečný deň. Na oblohe nie je ani mráčik. Lenže nebude to stále tak. Po slnečných dňoch prídu aj mraky, búrky, hromobitia. Už sa začínajú objavovať aj príznaky budúcich búrok, prívalov ako predzvesť zla. Budú opäť a oveľa ničivejšie, možno aj dlhší čas budú pustošiť všetko okolo seba aj pod sebou. Hromy-blesky začnú udierať najprv do najvyšších stromov cirkvi. Väčšina z nich vydrží, prežije – aj keď ich poškodí… Čaká to nás, ale aj mnohých z vás. Dnes sa hlásime a vyznávame z viery Kristovi. Ale možno nie je ďaleko tá chvíľa a doba, keď ako Peter mnohí z nás zaprú vieru v Krista. Keď nás budú najprv odhovárať, potom aj hanobiť, opľúvať, prenasledovať, možno aj zatvárať, súdiť, žalárovať. Ale tak ako teraz tu aj potom bude nad nami stáť Ježiš Kristus s otvorenou náručou. Bude nás posilňovať, udržiavať v nás vieru, nádej, lásku a pokoj. Musíme vydržať, zostať mu verní a oddaní v každom čase, aj v protivenstvách. Modlitba, viera, jednota bola, je a bude našou silou dnes aj v budúcnosti. Pomôže nám prekonať všetky nebezpečenstvá, strach, trápenia, bezmocnosť, aj naše slabosti a pády.

Po všetkom tom utrpení sa obloha znova vyjasní. Znova zasvieti slnko pravdy, lásky, porozumenia, viery. – Zlo napácha veľa škôd. Ale tak ako rýchlo príde a nastolí svoju moc, nakoniec takisto aj skape. Ale jazvy zostanú…

Ak je Boh s nami, kto je proti nám, kto nás premôže?! Držme sa tohto hesla. Dnes, zajtra, stále. V tom nech nám pomáha Božské Srdce, na ktorého sochu sa teraz dívame na oltári. V jednote a vernosti Bohu je naša sila. Čím nás bude viac, tým budeme silnejší. A náš nepriateľ diabol a brány pekelné nás nepremôžu!

Preto sa dnes tu odovzdávame Božskému Srdcu Ježišovmu. Zasvätíme sa mu celí, celkom. S čistými srdcami, s vierou, nádejou, láskou. To dosiahneme, to si udržíme vtedy, ak budeme patriť Bohu, Ježišovi Kristovi, Najsvätejšej Trojici. K tomu vás teraz pozývam aj ja. To vám odporúčam zachovávať. Podľa starodávneho vyznania našich starých otcov: Dedičstvo otcov – vieru, zachovaj nám, Pane!“

 

Samotné zasvätenie sa konalo na konci sv. omše. Pred ním biskup Jozef Čársky povedal:

 

„Teraz bude nasledovať slávnostné zasvätenie mesta Košíc, celého východného Slovenska, ba trúfam si povedať, že aj celého nášho drahého Slovenska, všetkých občanov Božskému Srdcu Ježišovmu. Poďakujme mu za doterajšiu pomoc a ochranu. Odovzdajme sa mu aj naďalej. S prosbou, aby nás chránilo, aby nám pomáhalo v celom našom živote, na cestách, v práci. Každého z nás.

Život pôjde ďalej, ale spomienky zostanú. Aj keď časom zapadnú prachom. Zostarneme aj pomrieme. Ale nezabudnime ani my ani naše deti občas oprášiť spomienky na túto prekrásnu, nezabudnuteľnú slávnosť. Uchovajte ich pre budúce generácie. Prosím vás o to. Nech nám v tom pomáha Božské Srdce aj naďalej až naveky v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“

 

Situácia v povojnovom Československu nebola priaznivo naklonená Katolíckej cirkvi. Politická a náboženská sloboda sa podobala predvojnovým časom, ale neustále narastal vplyv Komunistickej strany, ktorá – inštruovaná sovietskymi kolegami – pripravovala ideologický útok voči iným politickým stranám a cirkvám. Kým po voľbách v roku 1946 získali komunisti dominantné postavenie v českých krajinách, na Slovensku zvíťazila Demokratická strana. Až vo februári 1948 sa politická moc Komunistickej strany totalizovala v celom Československu. V rokoch 1945 – 1947 boli v Katolíckych novinách zverejňované apológie a obrana voči pravidelne sa opakujúcim útokom proti Katolíckej cirkvi. Okrem týchto provokácií boli už väznení viacerí biskupi a kňazi, niektorí duchovní maďarskej národnosti boli vyhostení za hranice, konali sa neodôvodnené domové prehliadky, cirkevné školy boli zoštátnené, zo škôl sa odstraňovali kríže, zakazovali sa katolícke pozdravy a modlitby pred vyučovaním. Komunistická strana a jej prisluhovači sa snažili o ovládnutie kľúčových pozícií v krajine a o eliminovanie vplyvu opozície, ku ktorej počítali cirkev. Katolícki biskupi v tejto situácii neostali pasívni, snažili sa nielen poukazovať na pravdu, ale rovnako si boli vedomí, že viera veriacich je reálne ohrozená. Chceli preto povzbudiť kresťanov nielen morálne, ale aj duchovne, zasvätením Božskému Srdcu.

 

Slávnosť zorganizovali vysokoškoláci, dominikáni a košická kresťanská inteligencia. Odhady predpokladali účasť asi 10 tisíc pútnikov, podľa tajnej bezpečnosti ich prišlo až 14-krát viac. Záštitu nad podujatím prevzal sám biskup Jozef Čársky. Sv. omša sa začala o 9. hodine, po nej nasledovala akadémia v štátnom divadle a pobožnosti v košických kostoloch. Komunistická frakcia bezpečnosti toto zasvätenie nazvala protištátnym sprisahaním a verejným poburovaním.

 

Zasvätenie Košickej diecézy Božskému Srdcu 15. júna 1947 bolo prorockou duchovnou prípravou na ťažké proticirkevné časy, ktoré stelesnila komunistická totalita. Tento režim padol – a ako veril a predpovedal počas zasvätenia biskup Jozef Čársky – znovu nastali časy slobody. Dnes si pripomíname 65. výročie od tejto udalosti, jednej z najväčších v dejinách Košickej diecézy. O niekoľko dní neskôr urobil podobné zasvätenie Spišskej diecézy, ale Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, biskup Ján Vojtaššák na Mariánskej Hore nad Levočou 2. júla 1947 v prítomnosti 130 tisíc pútnikov.

 

Peter Zubko